Vampires

Zamilovaní upíri

16. srpna 2008 v 20:28 | Ewka

Klikněte pro zobrazení původního obrázku
Klikněte pro zobrazení původního obrázku
Klikněte pro zobrazení původního obrázku
Klikněte pro zobrazení původního obrázku
Klikněte pro zobrazení původního obrázku
Klikněte pro zobrazení původního obrázku
Klikněte pro zobrazení původního obrázku
Klikněte pro zobrazení původního obrázku
Klikněte pro zobrazení původního obrázku
Klikněte pro zobrazení původního obrázku
Klikněte pro zobrazení původního obrázku

Upíři u nás

16. srpna 2008 v 20:19 | Ewka

Kde najdete jedny z nejstarších hrobů ve střední Evropě, v nichž jsou pochováni lidé, na kterých byly provedeny proti-vampiristické opatření? No přece u nás! V článku se dozvíte zprostředkovaně o upírech z Čelákovic, ale také o upírech ze Starého Města ode mne, neb já jsem domorodec.
Čelákovice
V jedné malé vísce na severo-západ od Prahy byla při výkopu v roce 1966 nalezena kostra, na místo byli přizváni ochránci pořádku a samozřejmě doktor (bližší podrobnosti v odkazu níže). Výzkum, který proběhl na místě, několik měsíců poté přinesl znepokojivé výsledky. Kosterní pozůstatky 14-ti jedinců, na kterých byla provedena proti-vampiristická opatření, u některých ještě zaživa. Pro slabší povahy zde nechám místo pro imaginaci, zbytek nechť hledá nechutné podrobnosti v dokumentaci uvedené níže.
Největší fór na tom je, že SNB v rámci "zachování klidu občanů" všechny písemnosti kolem případu zabavila, kosterním pozůstatkům nepřirozeně upilovala špičáky na úroveň ostatních zubů, protože se zdály nadměrné vyvinuté (což není pravda, jenom o pár milimetrů přesahovali průměr). Vše teď zřejmě leží v trezorech BIS. To jste nečekali, co? Důvěrně mezi námi, takovýchto objevů bylo více, bohužel se k nim nedostala média jako v případě Čelákovic. Bylo to velmi probíráno na Nově, takže některé informace musely být uvolněny.

Odkaz: ZIN Panoptikum - nejlepší informace o Čelákovicích
Kostry z Čelákovic

Staré Město

Nejdřív bychom si měli uvést nějaké historické souvislosti. Na území tohoto města se v letech 833 n. l. až (asi) 907 n. l. nacházelo největší centrum Velkomoravské říše. Odtud ji i spravoval sám Svatopluk (toto místo vidím z balkonu :D). V té době bylo území sloučeno i s vesnicí Velehrad (ano, vele grad - bájná nedobytná pevnost). Tudy prošli i Cyril s Metodějem. Prostě jak sami uznáte tímto místem kráčela historie. Pro bližší informace odkazuji na Wikipedii.
Jistě si dovede představit situaci v ranném středověku. Přišli nový věrozvěsti, začnou vám kázat, slibovat hořký konec v pekle, když vás nepokřtí a nastupují nové generace, ještě pověrčivější než jejich otcové. Je čas se zbavit stařešinů a jiných lidí s "ďábelskými" schopnostmi.
Existenci vampírů vám vnucovat nebudu, existuje spousta sofistikovaných, ale i bulvárních teorií. Ovšem za vše hovoří jediné. V jednom z rodišť pověr o upírech (Transylvánie, moji milý, byla zatraceně blízko, za rohem máme Karpaty a Velká Morava obsáhla i Slovensko, takže buďme na sebe trošku hrdí a nechme Rumuny okrádat turisty) se dosud našlo jenom JEDNO naleziště vampírů? A to ještě doteď částečně utajované! Taky Vám něco smrdí? Mě taky smrdělo.
U nás se vypráví jedna pověst (Budu upřímný, když si na ni vzpomenu, zde na místě, kde pozůstatky leží/ležely jenom pár (set) metrů, běhá mi mráz po zádech.) o velkém vampírovi a jeho druzích, s kterým svedli sedláci boj a uvěznili ho v hrobě. Nebyl to ledajaký vampír, tento byl zákeřný, neb čerpal život ze slunce. Odsekli mu hlavu svázali ho stříbrným řetězem a do hrudi zarazili hrot. Totéž provedli i s jeho druhy. A hle, co se tu nenašlo...
V mém pátrání se ke mě doneslo jenom málo informací, ale vzhledem k tomu, že u nás proběhlo spoustu vykopávek, tak nemám jasné informace o době nálezu. Dokonce ani místo není jasné, neboť je kolem Starého Města velká oblast nálezů (Uherské Hradiště, Velehrad atd.). Zjistil jsem jenom střípky, ovšem jejich pravdivost jsem i ověřil u více zdrojů.
Bylo nalezeno více kosterních pozůstatků, na kterých byly použity protivampiristická opatření. Jedenu z pohřbených byl vysoce postavený člověk, svázán stříbrným řetězem. Jejich hlavy byly netradičně otočeny na západ! Zajímavé byly jejich nadměrně vyvinuté špičáky, resp. jen u jednoho pozůstatku, Zbytek je měl vytrhané. Někteří měli odstraněny končetiny atd. Doporučuji se pokusit vytáhnout bližší podrobnosti pří návštěvě Památníku Velké Moravy.
Slibuju, že nově zjištěné fakta zveřejním, zatím jsem se dostal k pár zajímavým spekulacím. Ty tu zveřejňovat nebudu, nejsme bulvár!

Dracula

30. června 2008 v 18:24 | Ewka

Klikněte pro zobrazení původního obrázku
Klikněte pro zobrazení původního obrázku
Klikněte pro zobrazení původního obrázku
Klikněte pro zobrazení původního obrázku
Klikněte pro zobrazení původního obrázku
Klikněte pro zobrazení původního obrázku
Klikněte pro zobrazení původního obrázku
Klikněte pro zobrazení původního obrázku

Upír jako živá bytost stvořená evolucí

30. června 2008 v 18:20 | Ewka

Jaký by asi byl upír jako skutečná živá bytost? Jak by se choval? Jaké by měl pudy? Jak by se jeho myšlení lišilo od lidí? Jak by se lišilo samotné jeho tělo, když by navenek mělo přesně kopírovat Homo sapiens sapiens?
Upozornění! Následující text je téměř doslovnou citatí z knihy Poslední upír Suzy McKee Charnasové. Vyjmula jsem pouze přímou řeč a mírně uzpůsobila k podobě použitelného článku.

Síly evoluce jsou schopné vytvořit skutečné výstřelky. Ale musíme pochopit, že nemluvíme, v případě upíra o strašidle sajícím krev, které se stáhne před stroužkem česneku. Tedy, jak by příroda uzpůsobila upíra?
Skutečný, hmotný upír, pokud by existoval, by podle definice byl největším ze všech dravců, neboť by žil na vrcholu potravního řetězce. Jeho kořistí je člověk - nejnebezpečnější zvíře, požírač a ničitel všech ostatních. Proto by se každý rozumný upír raději vyhnul riziku útočit na člověka a sál by krev nižších tvorů. Zůstává však otázkou, zda by se s tím mohl spokojit.
Proto musíme předpokládat, že náš upír toho není schopen. Zvířecí krev ho snad může přenést přes hubené období, jako mořská voda může udržet trosečníky při životě po několik bídných dní, ale nemůže nastálo nahradit sladkou vodu k pití. Lidé zůstanou upírovou potravou, jakkoli jsou nevypočitatelní a jednání s nimi je nebezpečné, a on musí žít tam, kde pobývají oni.
V řídce osídleném dávném světě by byl upír vázán k městu či vesnici, aby si zajistil přísun potravy. Naučil by se přijímat tak málo potravy, jak by jen bylo možné (řekněme půl litru krve denně), neboť by stěží mohl za sebou nechávat stopu vysátých těl a zůstat nepovšimnut.
Čas od času by se stáhl z důvodu vlastní bezpečnosti, a také proto, aby dal vesničanům čas na zotavení. Spánek dlouhý několik generací by mu poskytl nedotčenou a nevědomou populaci ve stejném místě. Musí být schopen zpomalit svůj metabolismus, aby v sobě přirozeným způsobem navodil stav útlumu životních funkcí. Pohyb v čase by se stal jeho alternativou k pohybu v prostoru.
Upírovy zpomalené tělesné funkce během těchto dlouhých period odpočinku mohou pomoci prodloužit celkovou dobu jeho života; stejně může působit přežívání po dlouhou dobu, ve stavu bdělém či spícím, na hranici hladovění. Víme, že minimální krmení způsobuje udivující dlouhověkost u některých jiných druhů.
Dlouhý život by byl vysoce žádoucí alternativou k rozmnožování; nabízel by nejvyšší prosperitu s nejmenší konkurencí; velký predátor by si nepřál opanovávat své vlastní soupeře. Nemohlo by být pravdou, že jeho kousnutí mění jeho oběti v upíry jako je on sám. Nebo bychom se už po krk topili v upířích zubech.
Upíří zuby jsou příliš viditelné a nejsou účelné pro sání krve. Velké, ostré zuby psího typu jsou určeny k trhání masa. Polské verze upířích legend mohou být blíže k cíli; hovoří o jakémsi typu vpichovacího nástroje, možná o jehle na jazyce na způsob žihadla, která by vylučovala protisrážlivou látku. Díky tomu by mohl upír přitisknout rty kolem minimální ranky a sát libovolně krev, místo aby musel do své nešťastné oběti vyrvat velké díry, z nichž plýtvavě stříká krev.
Spal by upír v rakvi? Jistěže ne. Skutečný upír by potřeboval fyzický přístup ke světu, a pohřební zvyky jsou vymyšleny tak, aby tomu naopak bránily. Mohl by se uchýlit do jeskyně nebo odpočívat uvnitř stromu jako Merlin nebo Ariel v rozeklané borovici, za předpokladu, že by mohl najít buď strom nebo jeskyni bezpečné před rozmary divočiny a před buldozery stavbařů. Najít dlouhodobě bezpečné místo odpočinku je v dnešní moderní době jeden ze zjevných problémů pro našeho upíra.
Po každém probuzení se upír musí rychle zadaptovat na své nové okolí, což je ú;kol, který, jak si můžeme představit, se s rychlou akcelerací kulturních změn po průmyslové revoluci postupně stává stále těžším. V polovině minulého století musel bezpochyby zkrátit své spánky na kratší a kratší úseky, neboť se bál, že by zcela ztratil kontinuitu - tato deprivace nemůže zlepšit jeho náladu.
Protože jde spíše o přírodní než nadpřirozenou bytost, předpokládejme, že stárne, ale velmi pomalu. Přesto každé vyrovnání se s novou epochou je pro něj náročnější a vyžaduje od něj stále více - víc představivosti, víc energie, víc obratnosti. Musí se dostatečně adaptovat, aby maskoval svoji anomální podstatu, a přitom nesmí podlehnout současným pravým nebo levým ideologiím - to jest úchylce zdůrazňování práv individua nebo naopak neomylnosti mas - neboť jakákoli vázanost interferuje s vykonáváním jeho dravčího umění přežití.
Což znamená, že si nemůže dovolit skrupule týkající se pití krve. Je také nesmysl, že si líný upír vždycky může vzít domů hezkou mladou instruktorku, která mu ukáže jakýkoli nový vývoj v mezilidských vztazích, protože byste pak směšovali dohromady večeři a sex.
Vyvstává otázka, že upír narozený v mnohem dřívější době, by se stal nebezpečně podezřelým pro svoji malou výšku, protože lidská rasa je dnes vyšší. Nikoli však nezbytně. Mluvíme o vysoce specializované tělesné formě. Je docela možné, že během období bdění je jeho metabolismus natolik citlivý, že odpovídá na podněty z okolí rozvíjením těla stejně jako jeho mysli.
Možná že zatímco je vzhůru, jeho celá existence má intenzivní úroveň vnitřní aktivity a změny. Stres tohoto velkého spěchu v dostižení všech forem vývoje najednou - fyzické, mentální a kulturní - musí být mimořádný. V dnešní době bychom sami potřebovali jeho dlouhé spánky na zotavení z těchto tlaků.
Procvičováním trochy imaginace a logiky jsme stvořili bytost, která nese povrchní podobnost s upírem z legend, ale v podstatě je úplně odlišná od standardu toulající se mrtvoly s averzí ke křížům.
Jak ale vysvětlit pověry o křížích, česneku a podobně? Primitivní lidé, kteří by se poprvé setkali s upírem, by si nebyli vědomi, že je produktem evoluce stejně jako oni sami. Proto by si vytvořili příběhy, pomocí nichž by ho vysvětlovali a ovládali ho. V dávných časech mohl sám upír uvěřit některým z těchto legend - o stříbrné kuličce, o dubovém kůlu. Když se probudil po dlouhém spánku v méně pověrčivé době, opustil tyto představy, stejně jako všichni ostatní. Dokonce by se mohl začít zajímat o svůj vlastní vývoj a původ.
Člověk by se mohl ptát - nebyl by osamělý? Tato otázka se však zrodila z ochranitelského způsobu života. Dravci v přírodě se nepoddávají tomuto typu romantického snění, které jim lidé přisuzují. Náš upír nemá čas na snění. Při každém probuzení se toho musí víc naučit. Možná, že se někdy svět vrátí k rozumné rychlosti změn, a to mu dovolí mít nějaký čas na zahálku, kdy se bude moci cítit osamělý.
Opakovaně vzdělávající se upír by si vždycky měl najít místo někde v centru vzdělávání, aby získal přístup k informacím, které potřebuje. Možná univerzitu, kde usilovné studium a jiné výstřednosti aktivního intelektu by byly přijatelným chováním pro dospělého muže.
A co upírova satanská pýcha? Zde vstupujeme spíše na ú;zemí literární imaginace a jejich výplodu. Tygr, který usne v džungli a po probuzení nalezne prosperující město přerůstající jeho brloh, už nemá energii nazbyt, aby projevoval satanskou pýchu.

Zúbky

30. června 2008 v 18:07 | Ewka

Klikněte pro zobrazení původního obrázku
Klikněte pro zobrazení původního obrázku
Klikněte pro zobrazení původního obrázku
Klikněte pro zobrazení původního obrázku
Klikněte pro zobrazení původního obrázku
Klikněte pro zobrazení původního obrázku
Klikněte pro zobrazení původního obrázku
Klikněte pro zobrazení původního obrázku

Vampírismus na Slovensku

30. června 2008 v 18:00 | Ewka
Vieru v existenciu upírov na území Slovenska v minulosti možno doložiť archeologickými nálezmi - spôsobom uloženia zomrelých formou protivampiristických praktík, písomnými záznamami a etnografickým výskumom.
Protivampiristické praktiky sa u Slovanov začali uplatňovať až od prechodu k pochovávaniu nespálených tiel. Slovo upír je praslovanského pôvodu a možno ho odvodiť z tureckých jazykov. Na slovansko - avarských pohrebiskách (7. - 8. stor.) v Holiaroch a Štúrove boli niektoré hroby porušené krátko po pohrebe. V Štúrove sa našli tri kostry bez lebky, ktoré boli z hrobov vyzdvihnuté v čase, keď telo bolo už rozložené.
Podobné zásahy do hrobom boli zistené aj na pohrebisku v Žitavskej Tôni atď. Príkladom strachu z vampirizmu je aj nález kostier uložených v polohe dolu tvárou. Z vrcholného stredoveku sa takýto hrob našiel napríklad na cintoríne v Liptovskej Mare. Nález kostry dospelého jedinca pochovaného dolu tvárou, na ktorom bola položená drevená rakva pochádza zo začiatku 17. stor. zo Spišského hradu.
Z roku 1715 sa zachovala správa o tom ako v Hornom Sliezsku vykopávali mŕtvoly a obracali ich dolu tvárou. Existuje aj názor, že napríklad pri cholerových epidémiách, aby sa zabránilo reťazovitému umieraniu pochovávali mŕtveho hneď dolu tvárou. Dokladom strachu pred návratom zomrelého je i pohreb v skrčenej polohe a zaťaženie zomrelého kameňmi (Chľaba).
Z 9.-10. stor. poznáme doklady o druhotnom porušení tiel pochovaných asi z 270 hrobov. Najčastejšie bola porušená lebka (bola premiestnená alebo rozbitá) a horná polovica trupu. Napríklad na pohrebisku vo Veľkom Grobe bola lebka umiestnená na hrudi. Poškodenie končatín malo obmedziť pohybové aktivity. Jedinci so zámerne porušeným telom, premiestnenou alebo rozbitou lebkou sa našli napríklad na pohrebiskách v Čajakovciach, Bučanoch, Nitre, Trhovci nad Váhom atď.
Z roku 1666 sa zachoval záznam, že v Liptovskom Trnovci vykopali telo ženy a odťali jej hlavu. Z dôvodov, že mŕtvy sa neustále vracal v roku 1718 v Ľubovni vykopali jeho telo, odťali mu hlavu a celé telo spálili.
Vampírske povery zo Zemplína uvádza etnograf Ján Mjartan (1953). Napríklad vo Fekišovciach ešte v roku 1903 vykopali z hrobu ženu, ktorá vraj ničila hydinu a vytrhli jej srdce. Medzi ochranné prostriedky proti návratu mŕtveho patrilo na Zemplíne drevo šípového kríka (Hnojné, Tibava), pribitie šiat zomrelého o truhlu (Hažín), zviazanie palcov na nohách lykom (Tibava), napchanie zlomkov ihiel do chodidiel (Bela nad Cirochou) atď.
Na zneškodnenie upíra sa používali praktiky prebodnutia srdca najčastejšie hlohovým kolíkom (Jovska), ihlicou (Moravany), alebo preklincovaná lebka z Liptovskej Sielnice (podľa J. Hrošša) nožom (Vyšná Rybnica), existujú aj záznamy o prebití hlavy klincom (Luchyňa). V tejto súvislosti možno spomenúť starší nález ľudskej lebky z Ružomberka, ktorá má železný klinec vrazený do temena.
Z cintorína v Liptovskej Sietnici pochádza nález fragmentu lebky muža z 10 cm železným klincom vrazeným do čela. Priklincovaná lebka pochádza aj z Čiech z mestského popraviska v Tŕebíči. Je celkom možné, že sa nejedná o protivampirístické opatrenia, ale o súčasť trestu v súvislosti s vplietaním do kolesa.
Ubúdanie milodarov z hrobov v priebehu 10. storočia poukazuje na vplyv postupujúceho kresťanstva. Protivampiristické praktiky zistené na pohrebiskách však poukazujú na to, že prežitky vampirizmu sa v niektorých oblastiach Slovenska zachovali až do začiatku 20. storočia. Ochrannú protivampiristickú funkciu mali aj železné predmety dávané k telu pochovaného. Často ide o fragmenty nožov, kosákov, kľúče, zámky, pracky z konského postroja atď. Podobnú funkciu mali aj mince vkladané do úst pochovaného. Podobne sa udržala aj viera v kúzla a mágiu.
Použitá literatura:
J. EISNER: Rukovét slovanské archeológie. Bratislava 1966, s. 459-464.
J. HOŠSO: Kostolné cintoríny v Liptovskej Mare a Liptovskej Sieinici. Liptov 3. Vlastivedný zborník. Martin 1975, s. 121-166.
A. KNOR: Stredoveký hrob vo Smečné u Kladna. Archeologické rozhledy, XVII, 1965, s. 424-426.
Z. KRUMPHANZLOVÁ: K otázke vampyrismu na slovanských pohŕebištích.
Památky archeologické, III, 1961, s. 544-548.
J. MJARTAN: Vampírske povery zo Zemplína. Slovenský národopis l, 1953, s. 107-132.

Wamp Story 1

17. prosince 2007 v 21:33 | Ewka

Napísal GhotikAngel
Štvrtok, 26 október 2006
ImageVie o nich!
Vie o ich existencii!
Vie o tom, kdo su!
Vie o tom, preco sa schovávaju...
..pred slnkom i ludmi..

Ten projekt, ktorý si sám nazval Cities by Night, ho stál niekolko rokou úmornej driny. Stálo to za to?? Tou dobou to este nevidel tak jasne pred sebou ako dnes. Dnes už je to nad mesiac jasnejsie. Cha, ako si to mohol neuvedomit?!
Začal len tak zo zaujmavosti pátrat po legendách, ktoré kolovaly tolko rokov medzi ludmi po celom svete. Ved približne jedna tretina ludí si mysli, že existuju a pohybuju sa medzi nami obyčajnými smrtelníkmy. Obzeral sa po legendách, ktoré rozpravaju o iných bytositach, o bytositach velmi podobných ludom. Samozrejme neskor si všimol tich drobných rozdielov v chodzi a pohybu tela, tych macacich pohybov, obzeranie cez rameno prenikavým všetko prenikajucim pohladom. Akoby maly šiesty zmysel pre to že ich niekdo pozoruje zpoza rohu, alebo z krovia v parku. Na to že sa pohyboval s uplnou istotou, že ho nikdo nesleduje, i on sa občas obzeral cez rameno. Možno len tak zo zvyku, alebo pretože sa chcel uistit, že ho tiez nikdo neprenasleduje, tak ako on ich. Boly moc bystry, ale on si dával pozor na to, aby boly vždy v okolí nejaky ludia a to, pokial možno, čo nejviacej. To preto si vyberal miesta ako výstup z metra alebo parky či namestia a prilahlu spleť ulíc. V zahraničí, kam sa občas dostal na "služobnu" cestu, to bolo horšie.

Neovladal moc svetové jazyky a tak si zo sebou bral rozne elektronické prekladače. Keby vedel, ako to skončí, určite by si nechal zajst na tieto vymoženosti chuť. Vždy, ked už myslel, že prišiel na nieco, co by mu mohlo byt niečím prekazatelným pre ich existenciu miesto samich legiend, nieco sa pokazilo. Dlho to považoval za náhodné a ukvapené kroky, za ktoré si mohol sám. Teraz už vie, že to tak nebola úplne pravda. Zistil, že nieco tomu pomáha. Náhody boly natolko premyslené, že si toho skoro nevšimol, ovšem po tom, co sa snažil dostat do Rumunska, hlavneho ciela ludí s podobným záujmom alebo snad životním stylom, vtedy sa mu zacalo všetko drobit pod rukamy, zistil, že ho proste Rumunsko nechce pustit dovnutra. Zem ako taká ho nezaujmala tak, ako jej dejiny, a vždy ked sa mal vypravit na cestu, tak se nieco objavilo v jeho okolí a on musel zostat doma.

Ale potom se rozhodol tak pevne, že si prestal uvedomovat, že tiez žije pre seba a nie len pre svojho "koníčka". V práci začal polavovat a občas i zaspaval na jednaniach. Ludia na neho začali ukazovat ako na blázna ktorý sa plíži v noci pod oknamy domov. Bol zanedbaný, špinavý a často tiez hladný. To všetko mala na svedomí jeho "práca" v poloprázdnych uliciach tmaveho srdca Europy.

Tuna získal vetšinu základnich poznatkov o nočních susedoch byvajucich v tomto meste. Tuna videl prveho z nich na "love" v parku. Utiekol, ked to uvidel, a tak sa to opakovalo niekolkokrát, až raz vydržal až do konca. Ked bolo po všetkom, mal pocit akoby ho snád to dievca zpozorovalo. Chcel rychlo utiect, ale snad omdlel alebo co sa stalo? Ked prišiel k sebe a išiel sa pozret bližšie na miesto, bolo to asi tak po troch hodinách, nenašiel žiadny dokaz o brániacom sa človeku. Ved co napokon čakal, vypadalo to ako dvaja milenci, ktorí sa zisli za svetla mesiaca, aby si vyjadrili to, ako sa maju radi,ako sa miluju. Až na ten dlho trvajuci bozk. Bolo v nom nieco viac zvieracieho ako obyčajne býva. Možno bola vidiet kvapka krvy, ktorá odkvapla z peri tej dievciny, ale to sa mohol mýliť, i ked tomu sám neveril. Vedel presne, co sa tu stalo.

Od tej doby sa do svojej práce ponoril ešte hlbsie a konečne sa mu podarilo dostat tam kam chcel cez všetky prekážky doma i v práci, o ktoru nakoniec prišiel. Rumunsko a jeho magické Karpaty. A tam pod bielimy vrcholkamy hor stretol človeka, ktorý rovnako ako on zasvatil vetšinu svojho života hladaním pravdy. Mal znalosti, ktoré mu predal, aby mohol pokračovat.

Teraz vedel, že su všade. Nie iba tu, kde sa "narodil" jeden z ich najznámejších príbuzných. Tužili po vláde nad ludmi, ale bolo ich tak málo, že potom, co by sa opat ukázali ludom, zapalili by tym zaniknutu inkviziciu. Ludia by ich hladali a hranice by boly opat jasne plapolajucou smrtou ako v stredoveku, kde ich ludia nahanali ako čarodejnice a ďiablov. To bol ich trest. Museli sa schovávat, inak by neprežili. Niektorí však porušili toto pravidlo, jedno zo základnich pre ich prežitie. Ty ale už nikdy nežili moc dlho. Ludia si všimli ich zvláštností v chovaní i schopnostiach a ich príbuzny ich chceli zničit pre istotu ostatních.

To všetko a ešte viac ho naučil ten starky v dome pod tienovimy horamy. Ked sa vrátil domov, poznával ich i tam, kde ich predtím nemohl ani zahliadnut. Niektorí boly bohatí a pyšní, iní boly chudáci na chodníku, ale všedci maly rovnake prekliatie. Rovnaky hlad po veci, ktorá dávala im i ludom život. Potom si všimol, že nejmenej jeden z nich sa okolo neho začína pohybovat stále častjsie. Stále častejsie ho stretaval, ale nepokladal to za hrozbu. Mal snad?! Ked ho raz stretol v zapadnutej ulicke zahaleneho do tiena, a on sa na neho zlovestne usmial vypadalo to ako úsmev smrti. V odlesku toho úsmevu bolo napisane že tuna jeho cesta končí. Zrazu bol priamo pred jeho tvárou a on sa nemohol ani pohnut akoby mu nohy zakorenili do zeme. Všetko sa mu rozmazalo pred očamy a on len ucítil, že dopadol na dlázku chodníka. Vedel že ho niekto zdvihol a kamsi ho niesol a potom....

.... prebudil sa... chcel sa zdvihnut ,ale nešlo to, bol zavrený v TRUHLE !!! Zmocnila sa ho strašna panika a strach ktorý mu prenikal až do morku kosti. Strasne vykrikol, vobec nevnímal to že sa prelámal a prehrabal bez dychu dvoma metramy hliny ktorá ho držala v JEHO hrobe!! Uvidel nočne nebo, mesiac ho zalial striebornou žiarou. Rozhliadol sa a uvidel že pred ním niekdo stojí. Potom uz len pocul ako nieco rozráža vzduch... nastala tma... Nevedel ako dlho,ale niekdo ho prebral slabym hlasom a ešte než si nieco stačil urovnat v hlave, ktorá ho strašne bolela, mu niekdo rozpraval o veciach po ktorých tak dlho pátral a nikdo by to nemohol vediet pokial by ovšem nebol.... Ano bolo to tak, potom co im na všetko povedal jednohlasné ANO (nic iného neprichádzalo do úvahy) a prísahal na všetko co si len spomenul, uvedomil si prečo vlastne je mu to vravene... bol... to čo oni... už nemohol povedat ludom to co celu dobu zbieral vo svojej mysly... zavrhol by tím to, co je teraz ... a on svoj rod nemohol zradit, vedel to, teraz už to nešlo.... a on to prijal ako osud... vedeli o nom všetko... z jeho elektronických pomocníkov... zabudol, že si napisal adresu toho starkeho s ktorým si tak moc rozumel do diára a oni ho mali teraz u seba. Od neho sa všetko dozvedeli a potom to bolo už lahké dostat ho tam, kde bol teraz..... Na konci a pritom na začiatku svojho života....teraz už viacmenej neživota... bol totiž to, čoho sa všedci predtym báli... a teraz ked sedel na jednom z velkých kamenov v parku a mesiac mu svietil na jeho novu cestu. Nebál sa nahlas vyslovyt to meno... UPÍR... Boly tu, su a budu a o to posledne se postará i ON...
Zdroj: nosferatu.sk

Upiri - organizacie

14. prosince 2007 v 20:21 | Ewka

Napísal GhotikAngel
Utorok, 24 október 2006
ImageTaq dety moje temne ako som naznacil dnes nieco o upirskych "organizaciach" aneb ako asi ziju. Noci modernej doby a Gehena Vojny pokračovaly po cele storocia až do sučasnosti. Džihád zuri rovnako ako vždy predtym, len hrady boly vymenene za mrakodrapy, meče a pochodne za automatické zbrane a rakety, hromady zlata za akciové portfolia, hra však zostala rovnaka. Rodny bojuju proti Rodným, Klan proti Klanu, Kamarilla proti Sabatu, dnes, rovnako ako pred tisice rokmy.Spory medzi upírmi, ktoré začaly za doby Karola Velkého, pokračuju dodnes v uliciach New Yorku. Urážky vyslovené na dvore Ludovíta XIV mozu byt vrátene formou ovládnutia jednej priemyslovej korporacie druhou v Sao Paule dnešních dni. Sučastne mesta poskytuju nespocet príležitosti ku krmeniu, intrigám i vojne.Upíri však v sučasnosti hovoia čim dalej vic o Gehenne - staré proroctvo o Apokalypse, ktore nastane až se prebudia nejstarší upíri, mysticky Antedeluviáni, aby pohltili všetkych mladších upírov. Rodny tvrdia, že Gehenna je zaciatkom konca sveta, v ktorom budu ludia i upíri zničeni v potokoch krvi. Niektorí upíri sa snažia Gehennu odvrátit, další ju fanaticky očakávaju, iní zas tvrdia, že je to jen povest. Ale ty, ktorí veria, že Gehenna pride, tvrdia, že už je blízko, že koniec sveta pride skor než se nadejeme, trebarz už za pár rokou. Kamarilla
Kamarilla je mocná upíria organizacia (alebo tiež sekta), ktorá bola vytvorena v neskorom stredoveku. Nieco ako upírie "Spojené Národy", vznikla ako obrana upírov proti útokom Inkvizicie a presadila dodržiavanie Kainovych Tradicii, najme Maškarádu. Vela Kamarillových upírov, najme ty, ktory pametaju časy, ked boly upíri vyhánany a vraždeni, dodržuje Maškarádu až fanaticky. Upíri v Kamarille odmietaju na sebe hladiet ako na hroznych dravcov, radšej se skrývaju medzi smrtelníkmy a opatrne si zhanaju potravu.Kamarilla je nejpočetnejšia upíria organizacia a (teoreticky) i nejsilnejšia. Zahrnuje sedem klanov, každý s vlastnímy zvykmy a kulturou, co je zdrojom konfliktov. Vedenie Kamarilly vzdialene pripomína parlamentny systém, a to i s všetkymy jeho negativamy. Kamarilla jedná pomaly, často je nerozhodná vo chvíly, ked je potrebne jednat. Ale ked už sa k niecomu rozhodne a pohne sa, tak ju nič nezastaví.7 zakladajucich a hlavnych klanou struktury Kamarilly a ich velmi strucna charakterystyka su:

  • Brujah: [citaj Brudžah] Klan násilníkov, ktorí odmietaju autority. Nadovsetko si cenia slobody.(v minulosti hlavne ritieri a templary dnes uz len punkaci, skyni a ina haved)
  • Gangrel: Klan osamelých nomádov schopných menit tvar svojho tela. Dávaju prednost divočině pred pohodlím mest.(su to ty ktory sa dokazu zmenit v netopiera,vlka ci dokonca v hmlu) (najuzasnejsi zo vsetkych klanou..moj osobny nazor)
  • Malkavian: Bizardní klan pometencou, jeho členovia so známi šialenstvom, které im ale umožňuje vidiet veci, ktoré ostatní nevidia.(sialenstvo suvysi s kainovou kliatbou, viac v podrobnom popise malkavianou)
  • Nosferatu: Odporný klan deformovaných monsier, ktorí sa schovávaju v kanáloch a podzemnych kobkách.(dalsi klan s uvalenou kliadbou od kainta..taktiez v podrobnom popise)
  • Toreador: Klan elegantních a nadšených upírov, ktory su patronmy umelcov, muzikantov a hercov.
  • Tremere: [citaj Tremér] Záhadný klan upírích čarodějov, ktery odhalili tajomstvo magie krvy.(tanto klan vzikol len v roku 1022 nasho letopoctu nehodou…ich velmi zaujmavu hystoriu taktiez zverejnim)
  • Ventrue: [čitaj Ventru] Klan šlachticov a aristokratov, ktorý považuje za svoju povinnost viest Kamarillu.

Sabat
Nejvetším nepriatelom Kamarilly je sekta zvaná Sabat. Povodne sa jednalo o malé zvysky band anarchov, neskor sa vsak Sabat rozvinul - alebo zdegeneroval - v nieco omnoho horšieho. Sabat chce "oslobodit" všetkych upírov z pút Kamarilly a ích Starších. Sabat hlási dogma o upírjej nadradenosti - upíri su, podla zásad sociálneho darwinismu, na vrchole potravinoveho retazca, takže by sa pred ludmi nemaly skrývat, ale otvorene im vládnut. Tento svoj postoj k ludom často prejavuju akciamy, ktoré su podla ludských meritok hrozostrašné a kruté. Kamarilla ich označuje za sektu násilnických zločincov.Sabat ovládaju dva klany. Nejvýznamnejší je klan Lasombra obávaný pre svoju schopnost ovládat tiene a temnotu(to su ty z legiend ktory dokazu stvorit tmu ktoru neprekona ziadne svetlo). Ich spojencom, a taktiez príležitostným rivalom, je klan Tzimisce [čitaj Tcimič], klan zvrátenich badatelov a čarodejov nechvalne známych svojou krutostou. O Tzimiscioch sa tvrdy, že maju schopnost pretvárat ludske tela - svoje i svojich obetí.(Nosferatu sice su odporny ale casto az komicky ale Tzimisze su odpory a hrozostrasny a dokazu pretvarat vsetko..napriklad vam dokazu vitiahnut rebra nad kozu a ine svinstva... tyto su posledny rodny ktorych by ste kedy sceli stretnut...kazdy sa aj taq od strachu posere)
Anarchovia
Niektorí mladší upíri odmietaju vládu Kamarilly i Sabatu. Tito upíri sa samy nazývaju anarchovia na počest bojovníkov, ktory viedli velku vzburu v 15. storoci. Vetšina tichto moderních anarchov su mladí a nespoutaní Brujahovia a Kaitifovia, i ked v ich radoch je mozne najst príslušníkov prakticky všetkych klanov. Pre Kamarillu znamenaju rovnake nebezpečenstvo ako termity pre ludi. Jednotlivo su neškodny(jedna sa vecinou o rodnych nie nizsej ako 10 generacie..i ked vinimka potvrdzuje pravidlo), ale su potenciálne nebezpeční, ked sa im umožní sa množit a slobodne pohybovat.
Neutrálne klany (ty co na setkych kaslu)
Štiry klany sa rozhodly nepridat na žiadnu stranu vo velkom Džiháde. Spolupracuju (a superia o moc) ako s Kamarillou, tak zo Sabatom. Su to: Assamity, klan smrtelnych zabijákov pochádzajuci z Blízkeho Východu, Setiti,…… temný kult upírov, ktorí uctievaju svojho Antedeluviana Seta; Giovanni - osamelá rodina mafianov, nekromantov, a bankérov . Ravnosovia, Prevazne kocovne kmene ciganou a zlodejov
Inconnu
[čitaj Inkonu] Niektori starí a mocní upíri uz odmietaju hrat hry ako Kamarilla, či Sabat a hladaju klud v osamelosti a odputani od okolneho sveta. Tito Starší sa nazývaju Inconnu. Odmietaju mocenské hry sekt a klanov a miesto toho se snažia porozumet sami sebe. Niektore povesti tvrdia, že Incunnu opustili Džihád kvoli niečomu velmi temnému a zlemu, ale vetšina upírov vie, že se jedná len o zklamanich samotárov. Taq na dnes zasa secko J nabuduce nieco o hierarchii rodnych vnutri kamarili ci sabatu a taktiez by som mohol nahodit pravidla kamarilli ktore sa musia striktne dodrziavat
Zdro: nosferatu.sk

Upiri - História

10. prosince 2007 v 21:48 | Ewka

Napísal GhotikAngel
Štvrtok, 19 október 2006
ImageTak tu je druha časť Vampirady…. Tentoraz som v skratke vypísal ako asi upíry žili od dôb Kaina po dnešok.. čiže stručná história ako ju vidia Rodny…. A verte že sin a toto pomenovanie hodne potrpia… upír je pre nich hodne nepríjemná nadávka a spoločenský neprijateľná… takže oddnes len Rodny ;)Prijatie Upíry sú "vytváraný" procesom, ktorý sa nazýva Prijatie. Prijatie je podobné normálnemu upíriemu stravovaniu - upír svoju obeť úplné vysaje. Ale po úplnom odkrvený venuje upír časť svojej vlastnej nesmrteľnej krvi vysatému smrteľníkovy. Len malú časť, kvapku či dve, a zo smrteľníka sa stane nemŕtvy. Prijatie môže byt prevedene i na už mŕtvom človeku, pokiaľ je telo ešte teplé. Len čo smrteľník dostane upíriu krv, "preberie sa" a začne sa o5 hýbať. Ale, i keď sa hýbe, zostáva naďalej mŕtvym, srdce mu nebije a nedýcha(teda mlady upiri si tento zlozvyk urciti cas ponehaju zo zvyku..az po čase sa odnaučia dýchať). Behom ďalšieho týždňa až dvoch dojde v jeho tele k drobným zmenám - naučí sa používať krv a začne sa učiť špeciálne schopnosti svojho klanu. Stáva sa z neho upír. Niektoré klany. Prijmaju menej oficiálne než iné, ale Prijatie neni skoro nikdy ľahké!! Nový upír je prinajmenšom konkurentom v získavaní potravy a moci. Potencionálni Potomok je často svojim Otcom sledovaný celé roky, behom ktorých pozorne sleduje, čí bude smrteľník prínosom do klanu i jemu samotnému.
História
Upíri - alebo taktiez Rodny, ako sa sami nazývaju - existuju cele storocia a z ludského pohladu sa vobec nemenia. Ale společenstvo Rodných má za sebou svoj vývoj, vzostupy i vojny. Poďme sa pozret na dejiny, ako ich vidia Rodny. To nám umožní lepsie pochopit ich chovanie v sučasnosti.

Kain a prve noci
Ako vravia povesti Rodných, praotcom ich druhu bol Kain, prví vrah medzi ludmi. Pre svoj zločin bol Kain prekliaty Bohom a stal se z neho upír(Kniha Genesiz kap.4). Vyhnany zo spoločnosti svojich druhou žil Kain na okraji ludskéj civilizacie, bál sa slnka a spaloval ho hlad po krvi.Vo svojej samote stretol mocnu čarodejnicu menom Lilith, ktorá bola prvou manželkou jeho otca Adama. Lilith naučila Kaina používat krv ako prostriedok mocnej mágie (niektory heretici dokonca tvrdia, že prvym upírom bola Lilith a nie Kain). Lilith naučila Kaina mnohemu, napriklad zposob, ako vytvorit dalších svojho druhu.
Druhá generacia a Prve mesto
Kain zpočiatku odmietal vytvárat potomkou, považoval za nespravne zanášat svet dalšími svojho druhu. Ale osamelost ho premohla a vytvoril troch dalších, jemu podobnich. Tyto traja vytvorili trinást dalších, ktorí sa vydali medzi ludi po celom svete, bezstarostne se z nich krmili a používaly smrtelníkou ako babyky v sporoch proti svojim surodencom..Kain, rozzureny tímto chovaním, zakázal vytvárat dalšie Deti. Zvolal k sebe svojich Potomkou a Potomkou svojich Potomkou a vybudoval velké mesto - Prve mesto na svete - a tu spolu žili upíri a ludia v mierty….mesto Enoch.

Antedeluviáni a Klany
Mier však nemal dlohodobe trvanie. Kainovi potomkovia bojovali o priazen svojho otca a smrtelníci začali byt v ich sporoch o5 používany ako figurky. Nakoniec bolo zničene i Prve mesto - niektory tvrdia, že to bola prírodna katastrofa; iní tvrdia, že zkazu zposobily kuzla, ktore zoslal jeden z pomstychtivých potomkov. Kain opustil svoj rod a od tej doby o nom nikdo nepocul. I traja upíri druhej generacie sa staly iba postavami z legiend. Ale 13 Kainových vnukou, zbavených vlády pevnej ruky, začalo uplne bez obmedzenia vytvárat Potomkou. Tyto 13ti upíry boly neskor nazvany Antedeluviány. Ich Potomci, stvoreni ako obraz svojich Otcov, zdedili ich vlastnosti. Tak vznikly klany.

Temné časy
Klany sa rozisly po celom svete rozsievajuc nepokoj a utrpenie. I ked každá dalšia generacia upírov bola slabšia ako ta predchadzajuca(cim je generacia vzdialenejsia od kaina tym su slabsi…ich krv je riedkejsia), mladšie generacie vyrovnávaly nedostatok síl svojím počtom. V Babylonských zigguratoch, Krétských palácoch i Římskych tribunáloch, všade vládli upíri ako skrytí tyrani používajuci smrtelníkou ako potravu a vojakou. Upír bojoval proti upírovy, klan proti klanu. Tak sa zo starých nezhod v Prvom meste zrodil Džihád, ktorý zuri až do dnešních dni.Výstrelky Rodných nabrali vrcholu na zaciatku stredoveku. Vtedy už upíri vládli ludom uplne otevrene, drziac pánou i poddanich v pevnom zovreti. Upíria populacia dosiahla nezdravých počtou a zdalo sa, že svet bude už navždy patrit Rodným.

Vzbura Anarchov
To však nemohlo trvat dlho. Deti Kainove dávaly vo svojej pýche najavo celému svetu svoju moc. Jednoduchy lud si vystrasene šepkal príbehy o monstrach, ktore sa pohybuju v ich strede, a církev mu zacala nacuvat. Zprávy knazou z rozných stran zapalili plamen Inkvizicie. V privale ohna a krvy sa smrtelníci mstia za všetky krivdy, skutočne i vymyslene. I ked boly upíri omnoho silnejší ako ludia, ani ten nejmocnejší upír sa vsak nemohol postavit zastupu ludí. Jeden po druhom boli upíri vytahovany zo svojich domou a dávani na pospas plamenom či slnečnim lucom .Riadenie Inkvizicie zapríčinilo vzburu v radách detí Kainových. Mladší upíri, ktory boly svojimy vystrasenymi Otcamy predhadzovany ako obetny barankovia, sa postavily svojim Otcom a Starším. Na východe Europy objavila skupina upírov zposob, ako zlomit mystické psychické puto, ktorým Otcovia ovládali svoje Deti(TAKZVANE PUTO KRVI). Coskoro sa burili mladí upíri po celej Europe, odbojné Deti zhodili jarmo svojich pánov. Pod vlivom Inkvizicie a upírích "anarchov" sa už zdalo, že Rodní budu uplne vyhubeny.V 15 storoci však bol zvolany koncil. Sedem z trinást klanov se zjednotilo v organizaci nazvanej Kamarilla. Zjednotené klany už anarchov svojou silou prevýšily a Kamarilla ich vzburu potlačila. Základním pravidlom, na ktorom sa upíri Kamarilly zhodli, bola Maškaráda, skrývánie sa pred smrtelníkmy. "Už nikdy viac nebudu upíri ludom vládnut otvorene", zhodli sa vodcovia Kamarilly. "Budeme sa skrývat medzi smrtelníkmy, zapierat našu skutočnu podstatu pred našimi obetami." V priebehu niekolko desatroci si ludia upírov pametaly už len ako bytosti z povestí.Tak sa zrodila Maškaráda a Inkvizicia pozvolna zabudla svoj povodní ciel. Anarchovia, ktorí sa odmietli pripojit ku Kamarille, boli zatlačení do okrajových častí Europy. Z nich neskor vznikla sekta zvaná Sabat. Po objavení Nového Sveta a rozvojom vedy ludia postupne na Rodnich zabudli a ich príbehy sa presunuly do rozpravok, ktoré dospelí rozpravaju svojim detom.Ale upíri, i ked na nich ludia zabudli, stale existuju. Vojna Džihádu stale pokračuje, len otvorene nočne bitky vystriedaly skryté intriky a manipulacie prostrednictvom smrtelných služobnikou. Rodny tkaju svoje síete v neustále sa rozrastajucich mestach. To je pre dnesok vsetko moji mili J… dalsia cast sa bude venovat rozdeleniu Rodnych uz tuna naznacenom..cize Sabat a Kamarilla.
Zdroj: nosferatu.sk

Upiri - Fakt a fikcia

1. prosince 2007 v 22:49 | Ewka

Napísal GhotikAngel
Streda, 18 október 2006
ImageRozdool som sa zacat postupne zverejnovat moje skromne vedomosti o druhu hovorovo zvanom Upir. V mnohom sa teto poznatky budu lisit od toho co ste doteraz poculi a v mnohom sa budu podobat... ale poznatky ktore vam predam niesu lajcky jednoducho opisane a su hodne podrobne co uvidite neskor na rozdeleni upirich klanou... zajdem aj k vzniku celeho druhu az do predpotopnich casou ku Kaintovi. Ale to vsetko ma cas a budem to publikovat postupne vzhladom nato ze je to velmi rozsiahla tema :).... Takze na zaciatok si overme par faktou a fikcii ktore o upiroch panuju vdaka Holywoode:). Cast 1 Fakty a fikcie.Upíri, ktory sa v tejto modernej dobe pohybuju po svete, v mnohom odpovedaju našim predstavám a v mnohom se od nich lisia. Nejlepšie bude začat naše rozpravanie o nemrtvých, ako keby sa jednalo o samostatný živočišný druch schopný vnímat okolie, v mnohom podobný ludom (ktorymi kedisi boli), ale odlišný v roznych psychologických a psychosociologických aspektoch.V mnohom su upíri podobní monstram z povestí a filmou. V starých povestiach je mnoho pravdy. Mnoho si ich zase vymysleli vystrašení a nevzdelaní smrtelníci.

Nicmenej - ako ku svojej smole zistili mnohí neohrození lovci upírov - nie všetky babské bachorky o upíroch su pravdivé:).
  • Upíri su chodiace mrtvoly, musia sa živit krvou smrtelníkou.Pravda. Upíri su klinicky mrtví. Ich srdce nebije, nedýchaju, koža je na dotik chladná a nestárnu - a predsa stale ešte premýšlaju, chodia, intrikuju, hovoria ... a lovia a zabíjaju. Aby si udržali tento umelý život, musia pravidelne pit krv, nejlepsie ludsku. Niektori upíri sa potlkaju neživotom iba s krvou zvierat, niektory hodne starí upíri zase musia lovit a zabíjat inich upirov, aby sa nasytili. Ale skutocne, většina upírov sa živí krvou svojho bývalého druhu.
  • Každý kdo umre po uhryznuti upírom sa stane upírom.Blbost s velkym B. Keby to mala byt pravda, tak by bol svet preplneny upírmy. Ano, upíri sa skutočně živia ludskou krvou a niekedy svoju obeť i zabiju - ale vedšina ludí, kterich zabiju upíri jednoducho zomre. Aby sa niekto vrátil na tento svet ako nemrtvý, musí byt upírom "vypity" až úplne do dna a hned nato mu tento upír musí naliat do úst čast svojej krvy. Tímto procesom, nazývaným Prijatie, dojde k transformacii človeka v nemrtvého.
  • Upíri su monštra - démoni v ludských telach. Blbost ... a pravda. Upíri niesu démoni , ale suhra nešťastných okolností z nich roby monštra. Zo zaciatku novo "zrodeny" upír jedná a myslí rovnako ako za živa. Nezmeni se hned v zlu a sadisticku svinu. Coskoro ale zistí, že ho ovláda neprekonatelná tuzba po krvi a že pre svoju existenciu musí parazitovat na vlastnom živočišnom druhu. Upírova psychika se postupom času zmení, začne se menej chovat ako společenský všežravec a stáva sa osamelým predátorom.
    Spočiatku sa obáva prijmat krv ako svoju potravu, ale nakoniec podlahne novým zvykom a potrebám. Krmenie sa s každým rokom stáva lahsie a lahsie. Zisťuje, že nemože verit ani sám sebe, a tak prestáva verit ostatním. Tím, že je iný ako ostatní, buduje sám okolo seba stenu, ktorou se oddelí od smrtelného sveta. Ked zistí, ako moc jeho existencia závisi na utajení a na ovládaní ostatních, stane se manipulátorom a ludia sa pre neho stanu obycajnymi nástrojmi. Všetko sa zhoršuje s tím, ako sa roky menia v desatrocia a storocia, ako znovu a znovu zabíja, ako umieraju ludia, kterich poznal a miloval. Ludský život, tak krátky a bezcenný v porovnaní s jeho neživotom, ztráca svoju hodnotu, až sa "stádo" smrtelníkou v jeho okolí zmení v obtazny hmyz. Starší upíri patria k nejotrlejším, najviac bezcitným a najparanoidnejším bytostiam na svete. Možno, že to niesu démoni, ale, ked sa nad tím zamyslite, v čom se od nich lisia?:)
  • Slnečne luče upíra zabíjaju. Pravda. Upíri sa musia slnku vyhýbat "ako cert svätenej vode":), inak zomru. Iba niektory vydržia stretnutie s denním svetlom a to tiez iba na krátku chvílu(starsi gangrelovia su toho schopny..ale o klanoch neskor). Upíri su stvorenia noci a je pre nich nesmierne obtiazne zostat hore cez den, trebarz i v temnej miestnosti.
  • Upírou zranuje cesnak a nemozu prekročit tekucu vodu. Blbost..asi najvecia zo vsetkych:). Toto su akurat kidy starich bab a nic viac.
  • Upírom su nepríjemné kríže a dalšie sveté symboly. Vcelku vzato to je nezmysel. Ale ak viera toho, kdo svätý symbol nesie, je dostatočne silná, tak može, pomocou svätého symbolu, pripravit upírovi nepríjemné chvilky. Kazdopadne zalezi cisto na viere daneho cloveka... skutocnost je ale taka ze upiri mozu vkrocit aj do vecsiny kostolou pretoze uz davno boli znesvetene. PS: svätena voda tiez nefunguje pokial ju nepouziva silno veriaci clovek. Preco je tomu taq sa dozviete v clanku o Kaintovy a vzniku rodu upirov.
  • Upír zomre, ked sa mu prepichne srdce dreveným kolíkom.Nepravda:). Na druhu stranu, drevený kolík - alebo šíp ci šipka z kuše - zapichnuta do srdca upíra ho znehybní a ten nemože robyt vobec nic, dokym není kolík odstraneny. Zatial bol evidovany len jeden pripad vinimky a to u Saulota.. ale kazdopadne je to Antideluvian (zakladatel inu prvy upir) klanu Salubri... ale o tom viac pri popise klanu Tremere.
  • Upíri maju silu 10 mužov; mozu rozkazovat vlkom a netopierom; mozu ovládat ludi a vyliečit si i nejhoršie zraněnia.Pravda i nezmysel. Schopnosti upírou rastu s ich vekom(ako o ludi). Mladý, novo Prijatý upír je len o trochu silnejsi ako človek. Ale ako stárne a stáva se zkusenejsim, zistí, že može díky svojej krvi ovládat tajomné "magické" schopnosti, které upíri nazývaju Disciples. Mocní Starší su protivníky Lestata(klan toreador), Drakuly(klan tzimicie) alebo iného akoze vymysleného upíra. A ti skutočne starí - Metuzalémovia a Antedeluviáni - ti, kterí kráčaju nocou po tomto svete uz cele tisícrocia, maju schopnosti pradávných bohou.
  • Este dodam par poznatkou zo zivota upirou a zvisok si necham na dalsie kapitoli :)

Lov

Ked sa pozreme na rozdiely medzi človekom a upírom, tak nejvetší rozdiel je v zposobu obstarávania potravy(teda v dnesnom svete..kedysi sme lovili vseci ze jo). Upíri nedokázu zjest ludsku potravu(az na velmi malo vinimiek u ktorych tato schopnost nezmysla pocas premeny...zrejme daka geneticka porucha); namiesto toho se živia krvou - čerstvou ludskou krvou:).Upíri ziskavaju svoju potravu mnohymi zposobmy. Niektorí si držia "stádo" ochotných smrtelníkou, ktorí miluju pocit extázi z upírieho "bozku". Niektorí sa v noci vkradnu do ludskych domou, kde piju krv spiacim ludom. Niektorí sa pohybuju po zábavách smrtelníkou - baroch, divadlach a nočních kluboch - a lákaju smrtelníkou na "zvrhlé" hrádky a vydávaju svoje chutky za prejev vášně. A další si obstarávaju potravu najstarším zposobom - prepadnutim, znehybnením a niekedy i zabitím smrtelníka, ktorý zašiel moc daleko v nočních uličkách

Noční svet upírov

Upíri si vážia moci, jednak pre moc samu a potom kvoli bezpečiu, ktoré zo sebou nesie. Pre upírov je až smiesne lahke si obstarat pozemské vymoženosti, bohatstvo a vliv. Okuzlujuci pohlad a pár slov umožní upírovi získat bohatstvo, moc a služobnikov, všetko, na co len pomyslí. Niektorí z mocných upírou su schopni do ludskej mysli vložit posthypnotické myšlenky a príkazy a prikázat smrtelníkovi, aby na neho úplně zabudol. Upír si tak može obstarat celu armádu nic netušiacích otrokov. Velké množstvo politikou a kapitánov priemyslu v skutečnosti skladá účty niektorému upíriemu pánovi.I ked existuju výnimky, vetšina upírov žije ve mestach. Mesto dáva upírovi radu mozností k lovu, spolupráciu i politikarenie, zato divočina skrýva pre upíra radu nebezpečí. Mimo mesta žiju Lupinovia, vlkodlaci,(ktori su v suboji o moc silnejsi nez upiri!!) ktory su oddávna smrtelnými nepriatelmi upírov a ktorych nic neteší viac, nez upír na rozcvicku ci veceru JJJ.
Zdroj: nosferatu.sk

Vampires pics 2

20. listopadu 2007 v 23:28 | Ewka

Vampires 17

Vampires 18

Vampires 19

Vampires 20

Vampires 21

Vampires 22

Vampires 23

Vampires 24

Vampires 25

Vampires 26

Vampires 27

Vampires 28

Vampire

Vampire

Upíri, legenda alebo pravda? (2.časť)

16. listopadu 2007 v 0:14 | Ewka

FAKTA alebo aj úradné listiny




No a teraz k tým sľubovaným faktom, ktoré nemôžeme brať na ľahkú váhu.
Aby som bol, čo najpresnejší, nechal som text nepozmenený a neprekladal
som ho. Ide o dva záznamy z kroniky českého kronikára opáta Neplacha.
Možu prísť písane komicky, ale berme v úvahu obdobie v ktorom boli
spísané.
Roku
1336 zemřel míli cesty od Kadaně v Čechách ve vsi Blově pastýř nějaký, jménem
Myslata. Každou noc vstával z hrobu a chodil po okolních vsech, lidi děsil a
dávil a k nim mluvil. Kohokoliv v noci jménem zavolal, v osmi dnech zemřel.
Když ho pak vykopali, chtějíce jej spálit, byl nadut krví jako měch a strašlivě
řval. Naložen byv na vůz, stahoval a skrčoval nohy jako živý. Když byl položen
ne oheň, jeden z přístojících popadl kůl a vrazil jej do něho. Tu Myslata
pronesl hrobovým hlasem: "Velice jste mi tím uškodili", a vzápětí z
něj vyhrkla krev jako z nějaké nádoby. Když ho spálili, všecko zlé přestalo.
Roku 1344 zemřela v Levíně žena hrnčíře Ducháče, jménem Brodka.
Hned po pohřbu vstávala z hrobu, mnohé lidi dávila a po každém skákala. Když
byla probita třemi olšovými kůly, krev z ní tak velmi tekla jako z hovada
nějakého. Předtím spolkla svůj šlojíř až do polovice, a když se z úst vytáhl,
byl všecek krvavý. Byvši probita, vždy ještě z hrobu vstávala a lidi hubila.
Měla tedy být spálena, ale hranici nemohli nikterak zanítit, až jim staré ženy
poradily, aby užili k zážehu šindele ze střechy kostelní. Jakmile shořela,
přestala lidi trápit.
Takýchto prípadov by sa dalo ešte nájsť veľa, ale jedná sa iba
o kroniky a nemôžeme s určitosťou potvrdiť pravdivosť, no
taktiež nemôžeme tvrdiť, že ide o klam. Nevedno do akej miery sa jedna
o klam a fakt a preto sa spoľahneme na úradný zápis, kde sú
podpísaný súdny lekári, sudcovia a vojaci, ktorý ako úradne osoby museli
pozerať na svet realistickými očami. Stalo sa to v roku 1725
v dedinke Kisilovy v Uhrách. Asi tri týždne po pohrebe istého Petra
Plogojoviče v dedine ochorelo niekoľko osôb. V nasledujúcich ôsmych
dňoch umrelo deveť z osôb, starých aj mladých a to po veľmi krátkej
jedno až dvojdňovej chorobe. Všetci na smrteľnej posteli tvrdili, že večer
k ním prišiel Plogojovič, ktorý si lahol na ních stlačil hrdlo a cucial
z nich krv. Aby sa zabránilo ďalšiemu nešťastiu rozhodlo sa otvoriť
Plogojevičov hrob a mrtvolu spáliť. Prv, než tak mohli spraviť sa museli
obrátiť na cisárskeho miestodržiteľa a miestneho farára. Tí sa zpočiatku
zdráhali, ale keď obyvatelia hrozili odsťahovanim, podrobili celú záležitosť
súdnemu dvoru do Belehradu, z kadial boli poslaný dvaja uradný učenci. Po
exumácií všetkých, ktorí zomreli v posledných šiestich týždňoch. Po
otvorení Plogojevičového hroba našli zachovalú mŕtvolu, ktorá nevykozaovala
najmenšie náznaky rozkladu. Oči mal otvorené a hrob vôbec nezapáchal,
preto bol k veci privolaný aj císarský dôstojník z Gradišky, ktorý do
úradného protokola uviedol následovné:
Odobral som sa z Gradišky do menovanej obce Kisilovy, aby som prehliadol už
vykopané telo Petra Plogojoviča a podľa skutočností pravdy som zistil
toto: Za prvé nobeolo tu ani stopy po onom zápachu, aký pociťujeme z hrobu
a z tela mŕtveho. Telo, ktorého nos bol iba trochu splasklý, bolo
zcela čerstvé, vlasy, fúzy aj nechty, ak staré tak vypadali, tak ich nahradili
ceľkom nové, stará koža, ktorá bola trochu belavá, sa lúpala a novou bolo
pod nu vidiet. Tvár, ruky aj nohy a vôbec celé telo bolo, také, že za
život nemohlo lepšie vyzerati. V ústach som spatril, nie bez uzasu, trochu
cerstvej krvi, ktorú podľa všeobecných výrokov z tých ktorých zabil. Keď
sme pop aj ja uvideli toto divadlo, pri čom ľud bol stále viac rozčúlenejší
a tiež vystrašenejší, pripravili všetci poddany rychlo kôl, ktorý
zahrotili, priložili ho k mŕtvemu telu na misto, kde by malo byť srdce,
aby bolo prebodnuté, a pri prebodnutí nie len, že sa mnoho krvi ukázalo
z úst a uší, a síce uplne čerstvej, objavili as tiež iné pusté
známky, ktorých sa z respektu pomíjam. Potom zmienené telo bolo podľa
zvyklostí spálené na popoľ, čo vysoko slávnemu úradu oznamujem a zároveň
oddane a najposlušnejšie prosím, aby, keby sa tu objavili nejaké cyhby,
neboli pričítané mne, ale ľudu, ktorý bol strachom bez seba.

VISUM ET REPERTUM


Jedným z najlepšie zdokumentovaných, najznámejších a zároveň najzáhadnejších je prípad z dedinky Medvedija v Srbsku o ktorom, sa tiež zachoval úradný
dokument, ktorý budem citovať. Názov znie "VISIUM ET REPERTUM strán takzvaných
upírov, alebo aj vysávačov krvi v Medvediji v Srbsku na tureckej
hranici 1. januára 1732."
Po opätovných oznámeniach, že v dedine Medvedija v Srbsku tzv. Upíri biedne
zniesli zo sveta mnoho osôb vysajúc im krv, bol som na rozkaz tunajšieho
vrchného veliteľstva spolu s pánmi dôstojníkmi a dvoma k tomu ustanovenými
vojenskými ránhojičmi vyslaný, aby som vec podrobne vyšetril. Toto vyšetrovanie
sme vykonávali za prítomnosti veliteľa setniny hajduků , kapitána Goršice
Hadnaka barjaktara a starších hajduckej dediny. Títo vypočutí jednohlasne
vyhlásili, že asi pred piatimi rokmi jeden tamojší hajduk Arnold Paole, ktorý
si zlomil väz pádom z voza, za svojho života často rozprával , že bol často
počas svojho pobytu v Gosove, v tureckom Srbsku sužovaný upírom, a že len keď
zjedol hlinu z hrobu tohto upíra a potrel sa jeho krvou, bol zbavený jeho
prenasledovania.

Zmienení hajdúci vypovedali toto:

1. Dvadsať až tridsať dní po smrti uvedeného
Arnolda Paola sa niektorí obyvatelia dediny sťažovali, že sú v noci kruto
trýznení a z nich štyria potom aj zomreli. Aby sa tomuto zlu zabránilo, asi po
štyridsiatich dňoch po jeho smrti vykopali Arnolda Paola z hrobu a zbadali, že
jeho mŕtvola je úplne neporušená, tiekla mu úplne čerstvá krv z očí, uší a
nosa, rubáš a prestieradlo v rakve boli skrvavené atď. Keďže spoznali, že tu
ide o skutočného upíra, prebodli mu podľa zvyklostí srdce špicatým kolom, pričom upír
2. vydal dobre počuteľné stony a vyšlo z neho množstvo čerstvej krvi.
Spálili túto mŕtvolu hne´d toho dňa a popol hodili do hrobu. Všetci, ktorí boli
týmto upírom usmrtení sa vraj stali tiež upírmi. Vykopali preto zmienené štyri
osoby z hrobu, vyšetrili ich rovnakým spôsobom, kolmi im prepichli srdce a
spálili na popol. Svedkovia k tomuto pridali, že Arnold Paole útočil tiež na
dobytok a vysával mu krv. Nakoľko neskôr
3. ľudia požili z tohto dobytka mäso, ukázalo sa, že sú v obci noví
upíri a v dobe troch mesiacov skutočne zomrelo sedemnásť mladých aj starších
osôb, a to väčšinou bez známky choroby v dobe dvoch až troch dní.
4. Hajduk Jovíra tiež hlásil, že jeho snacha Stanjoská sa pred pätnástimi dňami zdravá a svieža
pobrala spať, ale o polnoci nariekala so strašným krikom a zdesením, že syn
hajduka menom Miloe, ktorý zomrel pred
štyrmi týždňami, ju škrtil a že cíti veľkú bolesť na hrudníku. Od tej doby
chradla až ôsmeho dňa zomrela.

Potadiaľto vypovedali svedkovia. V úradnom spise sa pokračuje:

Ešte toho dňa popoludní odobrali sme sa v sprievode uvedených hajdukov na cintorín,
aby sme dali otvoriť hroby podozrivých a plniac vysoký rozkaz, prehliadli sme
mŕtvoly v nich pochované. Pri tom sa ukázalo podľa výsledku pitvy toto:
1. Mŕtvola
dvadsaťročnej ženy menom Stana, ktorá zomrela pred troma mesiacmi po trojdennej chorobe, bola úplne neporušená, bez stopy hniloby. Po otvorení mŕtvoly sa ukázalo in cavitae pectoris množstvo čerstvej krvi. Cievy, a to arterie i veny, neboli naplnené zrazenou krvou, ale bola v nich nájdená tak ako v pľúcach, játrech žalúdku a ostatných
vnútornostiach, čerstvá a tekutá krv ako u zdravého človeka. Na nohách a rukách
boli nájdené čerstvo narastené nechty a koža.
2. V prsnej dutine mŕtvoly šesťdesiatročnej ženy menom Milica, ktorá zomrela po trojmesačnej chorobe a bola pochovaná pred deväťdesiatimi dňami, bolo nájdené množstvo tekutej krvi. Vnútornosti boli v takom stave ako pri čísle 1. Pri pitve mŕtvoly všetci prítomní vyslovili prekvapenie nad otylostí mŕtvej, ktorú všeobecne každý
poznal, ako veľmi chudú, takže jej otylost
nastala až po smrti. Stala sa upírom, pretože jedla mäso z oviec
zabitých upírmi.
3. Osemročné dieťa ležiace v hrobe už deväťdesiat dní bolo nájdené "v upírskom stave".
4. Mŕtvola šestnásťročného syna hajduka Miloa, pochovaná pred deviatimi týždňami po trojdennej chorobe sa vo všetkom podobala ostatným upírom.
5. To isté bolo nájdené u sedemnásťročného syna hajduka Jáchyma, ktorý umrel po trojdennej chorobe a bol vo svojom hrobe osem týždňov a štyri dni.
6. U mŕtvoly ženy menom Ruša, pochovanej pred šiestimi týždňami po desaťdennej chorobe, bolo nájdené veľké množstvo čerstvej krvi nie len v prsnej dutine, ale tiež in fundo ventriculi. To isté bolo nájdené u jej dieťaťa, pochovaného pred piatimi
týždňami vo veku osemnásť dní.
7. Mŕtvola desaťročného dievčaťa, ktoré zomrelo pred dvoma mesiacmi bola taktiež v stave upírskom. V prsnej dutine mala veľké množstvo krvi.
8. Vykopaná mŕtvola, istej ženy hajdukovej, pochovanej, pred siedmimi nedelami, a jej, pred dvacaťjednými dňami zomreleho decka najdeného v pokročilom stupni hniloby,
aj keď boli pochované telá v tej istej pôde a v priamej blízkosti
ostatných vykopaných hrobov.
9. Mrtvola dvacaťtri ročného sluhu istého hajduckého desiatnika menom Rhade, pchovaného pred piatimi nedelami, bola taktiež najdená v pokročilom stupni hniloby.
10.Taktiež bolo najdené u ženy tunajšieho barjaktara, pochovanej
pred piatymi nedelami, aj jej dieťa.
11.Mrtvola šesťdesiat ročného hajduka Stanka, pochovanej pred
šiestimi nedelami, bolo najdené neporušené, bez stopy hniloby s množstvom
čerstvej krvi.
12.Rovnako v "stave upírskom" bola najdená mŕtvola dvacaťpäť
ročného hajduka Milca, pochovaného pred šiestimi nedelami.
13.Stanjoska, dvacať ročná žena hajduková, pochovaná pred
semnáctimi dňami po trojdennej chorobe, bola najdená v tváry uplne červená
a živej farby; je to tá, ktorá bola - ako z vrchu vyliečené - mŕtvym synom
hajduka Miloem o polnoci škrtená. Na pravé strane pod uchom mala dlhé, krvou
podliate miesto. Pri otvorení rakvi prúdila jej z nosu čerstvá krv, tá tiež bola
najdená aj v dutene prsnej. Taktiež jej vnútornosti neboli porušené.



Po vykonanej prehliadke boli mŕtvolam, u ktorých boli dokazateľné príznaky
upírstva, zoťaté pritomnými cigáňmi hlavy a s ich telami spálené,
popol bol vrhnutý do rieky, ostatné mŕtvoly boli opäť vložené do svojich
hrobov.

Diskusia:


Vzhľadom na to, že o problematiku vampirizmu ako fyzického, tak aj psychického
sa zaujímam už dlhšiu dobu, konkrétne niečo vyše roka, sa moje názory zhodujú
s množstvom odbornej literatúry, ale je aj dosť rozporuplných kníh, ktoré
sa za každú cenu snažia, tieto na prvý pohľad neskutočné, tvrdenia
o egzistencii upírov a iných spirituálnych častí v našom svete
vyvrátiť. Myslím si, že ľudia čo o tom vedia by o tom mali viacej
hovoriť a písať a nie nechávať si to pre seba. Bohužial viera, ako
taká, odmieta prijať akúkoľvek egzistenciu v rozpore s ich zákonmi
a keďže ešte stále žijeme v období, keď kresťanské náboženstvo, ako
také, je veducím náboženstvom na svete, nie je možné hovoriť o takýchto
veciach otvorene, ale naštastie, už za to nebudem upálený.

Záver:


Upíri egzistovali a egzistujú. Egzistujú v podobe fyzických
a psychických. Môžeme nájsť bláznov, ktorí si myslia, že sú upíri, len aby
zaujali okolie, no najdeme aj takých čo vážne trpia chorobou nezražania sa krvy
či chudokrvnosťou, no záleží, len od jedinca, ako sa k danému problému
postaví. Náš svet sa neskladá iba z jedného sveta preto treba brať na
vedomie, že poltrgaisty, duchovia, Upíri, likantropia a celá mágia
skutočne môže egzistovať. Veľa faktov, je ako keby, naschvál utajovaných
a to čo by malo vidieť sa nedá vidieť, strašne to pripomína UFO
a preto na všetko si musí človek spraviť vlastný obraz, len nebuďme ako
neveriaci Tomáš a nerobme urýchlene závery. Snažme sa vidieť aj to, čo nie
je možné vidieť, no nech nevidíme to, čo iba chceme vidieť. Predsa len, niektoré
veci navždy zostanú medzi nebom a zemou,
a tak by to aj malo byť.

Upíri, legenda alebo pravda? (1.časť)

16. listopadu 2007 v 0:13 | Ewka

Upíri, legenda alebo pravda?

Úvod:


Temný nočný prízrak vstávajúci z hrobu a sýtiaci sa ľudskou krvou. Medzi živých
prichádza obvykle medzi súmrakom a svitaním, pije ich krv, čím sa udržuje pri
živote. Pretože krv je život.Upíri, či vampíri ako ich poznáme
z diel ako Kronika upíra od Anne Rice alebo z diel slávneho
hororového klasika Bram Stokera, sú pre väčšinu ľudí mýtické bytosti, literárne
postavy, ľudia zriekajúce sa viery a boha, prekliaty neboštíkovia, legendy
našich predkov a mŕtvy za noci vstávajúci z hrobov, ale čo je
v skutočnosti pravda, sú to naozaj iba výmysly alebo skutočné príhody,
trochu opradené dobou a vierou v ranom veku? Tejto otázke a téme
sa budem venovať po zvyšok tejto práce. Ako spoznáme upíra, stručne povedané čo
sú to stigmata upíra a príznaky vampirizmu, či už psychického alebo
fyzického.

Cieľ:


Objektívne zhodnotiť a zosumarizovať fakta pomocou odbornej literatúry,
informácií z internetu a porovnať s historickými
príhodami, umeleckými dielami. Nájsť spoločné body a vyviesť z
tohto objektívne prepojenia či náveznosť.

Ťažkosti a prekážky s ktorými by som sa mohol stretnúť:


Nepočítal som s problémami pri práci, lebo danej téme je na internete
venovaná dostatočná pozornosť. Jediným problémom bola chudobnejšia domáca
scéna, kde, ako keby, bolo zakázane sa venovať tejto téme a tak teda mohli
nastať nerovnosti v prekladoch a taktiež ich zlé gramatické zapísanie.
Poďakovanie: V neposlednom rade by som sa chcel poďakovať ešte
všetkým tým čo mi pri práci akokoľvek pomáhali a to hlavne mojim priateľom
a ľuďom pracujúcim v hudobnom smere, kde sa o tejto problematike hovorí
ako o samozrejmosti. Na dovažok sa chcem ešte poďakovať aj ľuďom, ktorí
boli ochotný so mnou k tejto téme povedať svôj názor a radili mi pri
preklade.

Metodika práce:


Zozbieral som maximálne množstvo informácií z internetu, ako
z domácich webov tak aj zahraničných, čekých alebo anglických,
a porovanával som spojitosti medzi poverami a umeleckými dielami
a zároveň hľadal prepojenia a možnosť výskytu vampirizmu aj
v iných kultúrach. Hľadal náveznosť v historií a vyhľadával
podstatné časti vývoja vampirizmu, podľa vývoja náboženstiev a viery
v daných lokalitách.

Vlastná práca:


Odbila polnoc, nad cintorínom sa nesie jemný závoj studenej hmly oblizujúca
chladné dosky hrobov. Mesiac zahalili tmavé oblaky nepokoja a v blízkej
dedine pohasli aj tie posledné najodvážnejšie svetlá. So stromami sa hrá
jesenný vietor. Tieň prv vrhnutý pomizol a z pod zeme počuť nepatrný
šuchot a škrabanie. Hmla vsiakajúca do zeme sa vytratila a na jej
miesto prichádzajú nemŕtví. "Mŕtvym pokoj, živým smrť", s týmito slovami
sa strácajú v tme smerom na spiacu a nič netušiacu dedinu.



Od nepamäti sa ľudia niečoho boja a radi si dotvárajú takýto strach
vlastnou predstavivosťou. Je síce pravda, že egzistencia duchov je viditeľna na
rôznych miestach sveta nezaležiac na kultúre ani viere, a tak isto to je
s lykantropiou, voodoo, zombie a vampirzmom - no všetko, čo je
spochybniteľné a nad ľudské chápanie sú para normálne javy. Preto ani po
mnohých výskumoch a debatách sa nevie objasniť príčina toho, či onoho zjavenia
a z hrobu vstania, ani vedcom, ani kňazom, aj keď egzistujú rôzne
teórie. Napríklad teória o nezražaní krvy, alebo aj o tzv. tranze, ktorý
sa tvári ako smrť pri čom jedinec žije. Podľa modernej medicíny sa pod pojmom
vampirizmus rozumie iba psychický vampirizmus, niečo ako fyzický vampirizmus
nie je pripustené, i keď v takomto prípade sa už hovorí
o chorých jedincoch. Lekári a vedci sa odvolávajú na fakt, že
egzistuje istá choroba, ktorá vyvoláva u osôb potrebu piť krv, jedná sa
totiž o nízku hladinu železa a inyćh minerálov v krvi, ktorú si
zrejme nakazení potrebuju doplniť a za najlepší zdroj považujú inú krv,
odborníci tomu hovoria aj chudokrvnosť. Takto to aspoň tvrdia vedci
a lekári, no postihnutí sa oháňajú slovami: "Robím iba to čo musím, aj ty
ješ a piješ lebo musíš, je to pre teba taká ista samozrejmosť ako pre mňa pitie
krvi." Ak teda v súčasnej dobe egzistujú jedinci, ktorí maju potrebu piť
krv, či už svoju alebo cudziu niet divu a vôbec nepochybujem, že by sa
tento jav nemohol prejavovať aj v historií. Ak dobre vieme pôvod vampirizmu
je hlboko zakorenený v histórií ľudstva a uzko prepojený s lykantrópiu,
ktorú si rozoberiem nižšie. V istom období sa objavila choroba, ktorá
vyvolala u jedinca chronickú smrť, ktorá telu nedovolila rozložiť sa, lebo
krv v tele nechcela stuhnúť. Na tamdajšú časy si nikto nevedel vysvetliť
prečo dotyčný ešte stále nie sú rozložený a preto museli prísť isté
protivampiristické zákroky. Ja si dovolím tvrdiť, i keď nie som, žiadny
doktor ani vedec, že ak niekto robí na tele plnom nestuhnutej krvi, nech sa
jedná o mŕtveho alebo živého zverstvá podobné odťatiu hlavy, prepychnutie
srdca kolom, viedli k udalostiam, ako bola striekajuca krv, či už
z ničoho nič otvorenie úst. Z vlastnej skúsenosti viem, ako sa
prikrášlujú obyčajné zážitky, či príhody a ak sú podané ústne, o to
viac. Pokiaľ nie sú zaznamenané okamžite písomne, nastávajú nezrovnalosti
a nepresné údaje. Je fakt, že sa našli aj také záznamy a to rovno
úradne, že dotyčný dokonca žil a pri protivampiristických zakrokoch
vydával neľudské škreky, taktiež o týchto faktoch sa môžeme dočítať ďalej.
Ale aj napriek všetkému, čo som tu uviedol neviem si tak isto ako doktori a
vedci vysvetliť ako nastala táto dosti podivná choroba s nezrážanim krvi,
nevedno z akých príčin a čím spôsobená. Ba čo viac neviem si vysvetliť
ako bolo možne, že niektorí sa po smrti metali či dokonca vstali z hrobu,
i keď berme v úvahu ľudské prikrášlovanie. Podľa magických vied,
ktoré mi svojim spôsobom nie su až tak neznáme hovoria o astrálnej časti
tela, aby sme mohli pochopiť bytie a žitie v astrálnom svete musíme
pochopiť základne prerozdelnie. Prvý svet je fyzicky, to je ten, kde žijeme.
Druhý svet je astrálny, ten je úzko prepojený s tým naším a posledný
svet je mentálny, ako už samotný nazov hovorí jedná sa o svet, kde je
podstatná myšlienka, tu nie je čas a ani emócia iba samotné myslenie. Niekomu
by sa tieto svety mohli zdať nereálne a nemožne v rozpore s jeho
náboženstvom, ale ak sa viacmenej zamyslíme dojdeme k záveru, že práve má
až príliš spoločného s mnohýmii náboženstvami. No danou témou nie je
náboženstvo a ani iné svety, ale Upíri. Máme to tak, že ak človek, teda
jedinci so silnou myslou dokážu navštívť či iba vidieť astrálny svet, dokážu
teda astrálne časti prebývať v našom svete. Nie je to nič nereálne, aj keď
na prvý pohľad by sa to mohlo takým zdať. Samotné ázijské naboženstva hovoria
o duši a o vyžarujúcej aure a to je naša duša, ktorú síce
nevidíme, ale pomocou nej može zavítať do sveta astrálneho, kde tak či onak
zavítame po smrti. A tak astrálna časť našho tela, ktoré je zložene
z duše, vedomia a hmotného tela sa môže dostať do sveta fyzického no
na to aby v ňom mohla prebyť potrebujé neporušené hmotné telo. Je to
logické, lebo bez schránky nie je pošta. Týmto by som obajsníl modernej vede
egzistenciu svetov, ktoré sú, no nie každý o nich vie a teda nie
všetko si môžeme vysvetliť iba na úrovni vzorcov a čísel.



Ale, teraz sa vrátim k samotnej problematike o upíroch. Nie je až tak
neznáme, že upírov poznáme vo viacerých formách. Vedľa upírstva (vampirizmu) fyzického zameraného na
"sanie krvi zo živých"- krv je získavaná ako prostriedok
revitalizácie, umožňujúci upírom, len akúsi strnulú záhrobnú existenciu
(vegetovanie), existuje vampyrizmus ektoplazmatycký, zvaný tiež arrivizmus,
spočívajúci vo "vysávaní životnej sily". Arrivisti sú živí ľudia,
ktorí vedome, či nevedome získavajú vitálnu silu druhých osôb. Tú môžu postihnuté
osoby strácať v prítomnosti ľudí, ktorých sa boja: indukcia strachu vedie k
samovoľnej strate vitálnej sily - tá potom prechádza na osobu, ktorá strach
indukovala. Ďalším a dosť podstatným delením, podľa kultúr a obdobia
v rôznych častiach stredovekej Európy je delenie druhu vampirzmu na:



Revenant

Tým bol nazývaný mŕtvy, ktorý podľa ľudkých predstav vychádzal z hrobu
a prehováral k živým.



Vampír alebo upír - Asi najčastejšia forma. Jednalo sa o mŕtvych,
ktorí pojedali v hrobe svoje telo a časti odevu. Spôsoboval smrť najprv
svojím blízkym a neskoršie aj vzdialenejším osobám



Mora - Dusila a morila ľudí alebo aj zvieratá v spánku.
Vlkodlak alebo aj lykantropia, napol človek, napol vlk je posledný typ. Za takých ľudia
považovali tých, čo dokázali brať na seba podobu zvierat, najčastejšie to bol
vlk, v ojedinelých prípadoch netopier a iné. Ako už samotné fakty hovoria,
vlkodlactvo bolo omnoho staršie, ako vampirizmus a jeho skutočná podoba má
veľmi málo spoločného s upírmi, preto o nej stručne napíšem
samostatne nižsie.
Lykantropia - Vkodlactvo

Sa z veľkej časti pripisuje šamanizmu, čarodejníctvu, mágii
a okultistickej vede. Jedná sa o schopnosť človeka meniť svoju podobu na
vlka. Divoká šelma žijúca v človeku a za mesačných nocí drásajúca sa
na povrch.
Vlkodlak - vlčí démon spútaný s telom človeka. Upíri na seba často berú podobu
vlka.Naproti tomu sú vlkodlaci samostatnou prastarou rasou a obývajú túto zem
už od nepamäti.
Vlkodlactvo - LYKANTROPIA, je predovšetkým zvláštny stav mysle a vedomia, kde si človek predstavuje že je vlk, alebo sa na neho mení.
Vlkodlak - latinsky lycanthrop. V anglicky a nemecky hovoriacich krajinách - werewolf, v
Austrálii marsupials. Žiadne zviera nežilo tak dlho popri človeku bez zmien.
Celých 20000 rokov. Čo je doba desať krát dlhšia ako je kresťanská viera.
Vlkodlactvo je pokladané za čiernú mágiu, preto ľudí ktorý takto trpeli - upaľovali alebo
vešali.
Okultizmus špecifikuje Vlkodlaka jednoznačne. Je za neho považovaný človek ,ktorý sám
úmyselne pomocou magického rituálu, alebo vplyvom mesačných či démonických síl
v určitom časovom období mení na vlka. Človek si po premene väčšinou nič
nepamätá, cíti sa unavený a na niekoľko hodín upadá do hlbokého spánku.Okultná lykantropia patrí medzi najdesivejšie veci, ktoré okultizmus ovláda.
Stručne sme si ozrejmili aj lykantropiu, ale vraťme sa opäť k upírom.
Neodpustil by som si, ak by som nespomenul, že v niektorých starších prípadoch
sa mohlo jednať o kríženie druhov. Niekto by mohol povedať, že premena
upíra na vlka má za následok kniha Dracula alebo iná beletria, ale táto povera
má staršie korene, než kniha ktorá bola napísaná v 20.storočí.
Aby sme mali predstavu ako taký upirý vyzerajú skúsim sa ich vyzoru venovať
trochu viac. Väčšina pozná upírov z filmov, či známej beletrie, ale aby
sme nezostali iba v knihách a umelecky prikrášlených dielach, treba
sa vrátiť do hitorie, kde sa obzrieme po starých záznamoch a vydolujeme
nejaké tie informácie zhrňujúce výzor upírov. Vo väčšine sa všetky dokumenty
zhodujú s tým, že telo, na to že je v hrobe uložené niekoľko týždňov,
či dokonca mesiacov, v porovnaní s inými telami, neprejavovalo známky
rozkladu a ani typický zápach rozkladajúceho sa tela, nebol cítiteľný.
Telo upírov vyzeralo podozrivo bledo, pery naberali červenkastej farby, nechty
boli dlhé a hrubé, vlasy akoby nezaznamenali zmenu života a smrti,
koža na niektorych miestach sa lúpala a rástla nová, tvar mala ostré hrany.
Nie je známe, ako si tela mŕtvych, aj po takej dobe dokázali uchovať takúto
podobu, keď iné boli v úplnom rozklade. Iné dokumenty hovoriace
o upíroch vychádzajúcich z hrobov hovoria, že ich podoba sa taktiež
veľmo nerôznila. Hovorilo sa o bledej pokožke, zrastenom hustom obočí, pod
prepadnutými očami sa nachádzali tmavé kruhy, na koncoch prstov boli
dlhé nechty, oči boli čierne a odev zosnulého potrhaný vekom, pri čom
pokožka jeho samotného vyzerala akoby sa práve narodil. V niektorých krajoch
sa zjavovali nebožtíkovia v podobe
duchov a presne tak ako ich pochovali. No a teraz už k tým
slávnym zubom, ktoré prehriznú kŕčnu tepnu. Zuby o ktorých sa tak hovorí,
sú akoby výmysel, no našiel som zmienky o istom Draculovi II., ktorý
svojim deťom nejakým spôsobom vytvoril biologický cuciaci systém. Keďže celá
jeho rodina trpela chudkrvnosťou, ich výzor nebol o nič lepší, ako bolo už
vyšie písané, a tak sa v šialenej hlave tehdajšieho doktora zrodil
ešte šialenejší nápad skúsiť odstrániť chudokrvnosť dočerpaním krvi
z iných tvorov. Toto sa píše na rôznych webovských stránkach, ale či sa
tomu da veriť je polemizujúce. Nemôžeme, ale vyvrátiť ani objav v malej
dedinke v Čechach, kde sa našli pozostatky, ktoré vykazovali
protivampristické zákroky a v čelustiach sa náchádzali deviate zuby.
Takýchto nálezisk je viacej. Mmnohé úradné dokumentý opisujú, ako sa
v ústach zosnulého nachádzala krv, ale o zuboch nie je zmienka, čo je
dosť škoda a tak ostáva otázne či zuby upírom dorastali, keď to bolo
potrebné alebo im dorastli a vyčnievali z úst. Ľudia, ktorí boli už aj
za života považovaný za upírov, boli zväčša cudzinci, či ľudia vyšieho vzrastu,
lebo dávnejsších časoch bola priemerná výška ľudí omnoho menšia ako teraz,
ľudia s vrodenými poruchami, pigmentovými znamienkami na neobvyklých miestach
alebo aj zvláštnym ochlpením. Stačilo
tak málo a mohli ste byť označený za divného a ak sa k tomu
pridalo, nešťastie vo váženej rodine, nastali pre vás ťažké časy aj po smrti.
Veľmi dobre vieme, že naši predkovia chovali k mŕtvym zvĺaštnu úctu
a preto museli mať pádny dôvod na zásah a otvorenie hrobu zosnulého.
Stať sa upírom nebolo vôbec ťažké stačilo byť iný ako ostatný. Podľa iných
zdrojov, ako sú moje dohady sa upírom stal človek pokúsany upirom alebo človek,
ktorý zjedol nakazené zviera a pod.
Ľudia verili, že upírom sa stávajú tí ľudia, ktorí nenašli pokoja ani po smrti alebo boli prekliaty.
Dosť často sa stalo, že sa zo záhrobia vracali Upíri alebo duchovia
s cieľom pomstiť sa svojím blízkym, ktorí mu uškodili za života. Nesmieme
zabudnúť ani na prípady, ktoré hovoria o nesmrteľných čudných
ľuďoch, žijúcich samotárskym životom. Tak isto o krutých
masochystických vládcoch ako bol Vlad
IV - Draconarius (1431-1476(?)), alebo Alžbeta Bathory. Podobne sa hovorilo aj o hercoch, ktorý hrali
hlavnú úlohu v upírskych filmoch ako bol Belo Lugosi, Max Schreck a iný.

Vampires pics

13. listopadu 2007 v 23:43

Vampires 1

Vampires 2

Vampires 3

Vampires 4

Vampires 5

Vampires 6

Vampires 7

Vampires 8

Vampires 10

Vampires 11

Vampires 12

Vampires 13

Vampires 14

Vampires 15

Vampires 16

Zdroj na pics :)

Upíri žijú medzi nami...

11. listopadu 2007 v 23:28

ImageUpíri žijú medzi nami
Ľudské bytosti pijúce krv. Sú tajomné, fascinujúce, hrôzostrašné

Legendy o ich krvilačnom vyčíňaní pretrvali stáročia. Upíri nie sú však iba prízrakmi dávnej minulosti - žijú medzi nami aj dnes. Vytvárajú záujmové spoločenstvá, vydávajú časopisy s návodmi, ako púšťať žilou, majú vlastné internetové stránky.
Legendy o ich krvilačnom vyčíňaní pretrvali stáročia. Upíri nie sú však iba prízrakmi dávnej minulosti - žijú medzi nami aj dnes. Vytvárajú záujmové spoločenstvá, vydávajú časopisy s návodmi, ako púšťať žilou, majú vlastné internetové stránky aj zásielkový katalóg Záhrobie, ktorý ponúka "všetko, čo súčasný upír potrebuje". Traduje sa, že vampírmi sa stávajú hriešnici, samovrahovia, čarodejníci, alkoholici, deti, ktoré sa narodili so špicatými dlhými zubami, obete nevyjasnených vrážd a mŕtvoly, ktoré neboli kresťansky pochované. Na to, aby bol človek upírom, však nemusí najprv zomrieť. Dnešní vampíri majú s grófom Drakulom totiž len málo spoločné. Chodievajú do práce, nakupujú v supermarketoch, vystupujú v televíznych šou. Pestovanie upírskej tradície je pre nich skôr hrou či formou protestu proti stavu spoločnosti. Napriek tomu sa ľudia v rôznych kútoch sveta stále stretávajú s nevysvetliteľnými záhadami, ktoré pripisujú práve temným uctievačom noci. Tým ozajstným...
"Krv mi dáva silu. Som upír a moji priatelia to vedia. Dovolia mi, aby som sa z nich napil. Nepotrebujem veľa, stačí, ak si na tele urobia malú reznú ranu. Nikomu neubližujem," tvrdí 23-ročný Robert - hosť nemeckej talkšou. Niektorí diváci neveriacky krútia hlavou, iní sa smejú. Je ťažké uveriť, že vychudnutý mladík s bledou pleťou, výrazným mejkapom a čiernym plášťom je vampír. On je o tom presvedčený. Rovnako ako 19-ročná Jessica, Američanka, ktorá prišla do televízie porozprávať o svojom upírskom spôsobe života. Celý jej byt je zariadený v čiernej farbe, nechýba v ňom ani truhla. "Občas v nej spávam," vyhlási a veľavýznamne sa usmeje. Odhalí pri tom do špica zbrúsené očné zuby. Nie sú dielom temných síl, o ich vampírsky výzor sa postaral zubár.

Pochutnáva si na zvieratách
Doktor Stephan Kaplan, známy prenasledovateľ upírov, je presvedčený, že po svete chodí asi 1000 ľudských vampírov. Spolu s malou skupinou svojich nasledovníkov cestuje po krajinách a zbiera informácie súvisiace s krvilačnými tvormi. "Stretol som viaceré takéto bytosti. Sú inteligentné, vynaliezavé a na rozdiel od dávnych povier nezľaknú sa cesnaku ani svätenej vody. Žijú medzi nami, jediné, v čo môžeme dúfať, je, že nakoniec všetko zlé a temné prehluší záblesk svetla - a my sa ich zbavíme navždy..." Upíri si zatiaľ veselo chodia po svete a hľadajú svoje obete. Nemusia nimi byť práve ľudia, uspokoja sa aj so zvieratami. Podobne ako 53-ročný Moskovčan Vasilij Gembitiskij. Neznáša slnko, von vychádza iba v noci, alebo keď je obloha zatiahnutá mračnami, kožu má posiatu nehojacimi sa vriedkami a už roky si pochutnáva na krvi. Lekári zistili, že trpí zvláštnou chorobou - porfýriou. Jej príčinou je zlá látková výmena v krvi. Pacienti s touto poruchou neznášajú slnečné žiarenie. "Raz sa ma sused spýtal, či by som mu nepomohol pri porážke prasiat. Keď som uvidel teplú krv prúdiacu do nádoby, nedokázal som sa ovládnuť... Chutila ako vynikajúce víno," spomína Gembitiskij. Odvtedy pomáha pri zabíjačkách.

Upírkou je aj 30-ročná Lydia Buchanová z Bristolu vo Veľkej Británii. Vzdala sa svojho zamestnania na univerzite a začala si hľadať nočnú robotu. Čiernovláska zistila, že neznesie denné svetlo a po tom, ako prvýkrát ochutnala zvieraciu krv, nemôže sa jej nasýtiť.

Krv a erotika
Fenoménom upírov sú fascinovaní aj spisovatelia a filmoví producenti. Prostredníctvom ich diel ľudia sledujú príbehy vampírov odsúdených na nekonečné bytie medzi životom a smrťou. Práve na základe romanticko-hororových filmov či kníh vo svete vznikajú rôzne spoločenstvá, ktorých prívrženci sú zanietenými vyznávačmi čiernej mágie. Mnohým z týchto ľudí dodáva upírsky životný štýl pocit bezpečia, myslia si, že ako vampírom sa im nemôže nič stať. Pre mnohých je lákadlom aj erotika, ktorá bola oddávna neoddeliteľnou súčasťou upírskych legiend. Na Balkáne sa hovorí o mŕtvych manželoch a manželkách, ktorí vstávajú z hrobov, aby si na svojich žijúcich partneroch vynútili plnenie manželských povinností. Slobodní upíri pod rúškom noci zase navštevujú mladé dievčatá.

Medzi vampírmi a ich sympatizantami je veľmi žiadané aj upírske porno. Jeho aktéri si otvárajú žily na rukách, hryzú sa do krku a vzájomne si sajú krv. Tieto praktiky nasledujú niektoré páry aj v skutočnom živote. Byť upírom je aj dobrý biznis. Jedna dobre vyvinutá newyorská striptérka zarába na tom, že pri vystúpeniach popíja vlastnú krv.

Zločinecké gangy
Nad tým, kde získať najvzácnejšiu tekutinu, si lámu hlavu všetci upíri. Ale ako to už býva, kde je dopyt, tam je aj ponuka. V Číne sa dokonca rozvíja špeciálne obchodné odvetvie - nekontrolovateľný nákup a predaj krvi. Živia sa ním ilegálni priekupníci, ktorí si vybudovali siete profesionálnych darcov. Množstvo tejto tekutiny im poskytujú aj narkomani a prostitútky. Novodobí upíri organizujú aj únosy. Svojim obetiam, ktorými sú predovšetkým deti ulice, potom odčerpávajú krv. Mnohým až dovtedy, kým nezomrú. Vampíri iného druhu sú zase v Spojených štátoch módnou záležitosťou. Vytvárajú záujmové spolky, majú vlastné obchody ponúkajúce oblečenie v štýle filmových upírov, umelé upírske zuby či literatúru venovanú krvi, jej pitiu, skladovaniu a príprave špeciálnych krvavých kokteilov. V New Yorku funguje aj Drakulov klub, ktorý vznikol v roku 1965. V súčasnosti má viac ako 3000 členov a je najväčším upírskym klubom na svete.

Horor na cintoríne
Domovinou legendárneho grófa Drakulu, "praotca" upírov je Rumunsko a práve v tejto krajine došlo pred mesiacom k hororovej udalosti. V malej dedinke Marotinul de Sus rodina Tomovcov došla k záveru, že ich mŕtvy príbuzný Petre je vampír a saje im krv. Preto vnikli na cintorín, vykopali jeho telo a po strašidelnom rituáli ho spálili a vypili vodu s jeho popolom. "Keby sme tak neurobili, všetci by sme zomreli," vyhlásil švagor upíra Gheorghe Marinescu. "Keď sme otvorili rakvu, takmer sme odpadli od hrôzy. Na ústach mal čerstvú krv. Rozrezali sme mu hrudník a vybrali srdce. Stonal a skučal pri tom." Príbuzní od Petreho smrti trpeli nevysvetliteľnými zdravotnými problémami. Po vypití vody s popolom zomretého vraj všetky ochorenia razom zmizli. Tomovci majú teraz už iné problémy. Petreho dcéra ich za hanobenie hrobu a nebožtíka udala na polícii. Hrozia im tri roky väzenia.

Vysávači životnej energie

Pitím krvi sa preslávilo aj niekoľko zločincov a duševne chorých ľudí. Napríklad najznámejší sériový vrah Nemecka Peter Kurten, popravený v roku 1931. Jeho obeťami boli prevažne ženy a dievčatá, ktoré zahrdúsil a dobodal nožnicami. K sexuálnemu ukojeniu dospel tak, že pil krv, ktorá vytekala z rán. Viera v upírov, ktorí sajú smrteľníkom krv, je aj v našich tradíciách známa už stáročia. V slovanských povestiach sa uvádza, že ide o ducha mŕtveho človeka, ktorý počas noci saje ľuďom alebo zvieratám krv, a tak ich zabíja. Povera o upíroch súvisí s vierou našich predkov, že sa mŕtvi vracajú na tento svet medzi ľudí a že môžu na seba opäť vziať podobu hmotnej bytosti s cieľom škodiť všetkému živému.

Pravdepodobné stopy po ráznom zásahu proti upírovi sa našli aj na Slovensku. V roku 1895 v Ružomberku deti objavili lebku asi 60-ročného človeka. Niekto mu do temena zatĺkol 10-centimetrový klinec. Traduje sa, že aj čachtická pani Alžbeta Báthoryová, ktorá sa preslávila tým, že sa kúpala v krvi panien, bola upírkou.
Zdroj: nosferatu.sk
btw. tento članok ma welmo zaujal :D

Upírske hry

4. listopadu 2007 v 23:47 | Ewka

Popisy niektorých hier

Vampire: The Masquerade - Bloodlines
Vampire: The Masquerade - Bloodlines nadväzuje na slávnu tradíciu spoločnosti White Wolf. Jedná sa o nové dobrodružné RPG, kombinujúce intenzívne boje v štýle tradičných FPS s otvoreným, nelineárnym svetom, s prepracovaným vývojom postavy a s pútavým dejom. Tento titul vás vrhne do temného a drsného podsvetia moderného Los Angeles plného upírov. Stanete sa dieťaťom noci a budete komunikovať i bojovať ako so smrteľníkmi a aj s ostatnými stvoreniami temnôt, k čomu vám dopomôže obrovské množstvo upírích síl, schopností a vedomostí.
Hra Vampire: The Masquerade - Bloodlines, je vývoj na námete Sveta temnôt od White Wolf od tvorcov RPG z Troika Games, poháňaná s enginmom Source od spoločnosti Valve - rovnaká technológia, aká bola použitá pre Half-Life 2.
Chronicles of a Vampire Hunter
Viktoriánske Anglicko, roky pána 1888. Potom čo jeho malého syna niekto brutálne zavraždil a jeho žena Emily znovu ožila ako upírka, stal sa James Farrington-Higgs -stvorením temnoty-. Teraz má za úlohu zahnať na ústup sily zla a pritom prehľadáva uličky Londýna, aby našiel svoju upíriu nevestu. Behom jeho pátrania začína zisťovať, že sa stal svedkom veľkého spiknutia a musí zachrániť svoju ženu predtým, ako sa, v katakombách starého kláštora, podarí dokončiť démonický rituál.
Harker
Akčný next-gen horor inšpirovaný klasickým románom Brama Stokera z roku 1897, jeho hlavným hrdinom je trošku iný Jonathan Harker, ktorý ako ho poznáme z románu. Ide o nemilosrdného ničiteľa upírov, ktorý sa hodlá zbaviť všetkých upírov, čo má byť ako odplata za to, že sa jeho obľúbená Mina stala obeťou Drakulu.
Hlavnou náplňou titulu je naháňanie a postupné likvidovanie upírov, čo rozhodne nie je záležitosťou na pár minút. Žiadny upír nepadne po prvej guľke. Práve naopak. Súboje budú dlhé i dramatické a budete nútený využiť nielen tradičné i netradičné zbrane, ale i interaktívne prostredie.
Vampire Rain
Pochmúrny dej hry sa odohráva v meste Los Angeles, kde neustále prší. Obyvateľom mesta však hrozí iné nebezpečenstvo, ako len nachladnutie z premoknutia. Mesto je plné čudných kreatúr - upírských Nightwalkerov, s nimi sa bude aj špeciálny agent John Loyd stretávať.
Upírské stvorenia môžete rozoznať len špeciálnym prístrojom podobným nočnému videniu, a tak sa tieto potvory môžu pohybovať bežne medzi obyčajnými smrteľníkmi a na každého tím pádom zaútočiť celkom nečakane.
Nosferatu: Malachiho hnev + Versailes 2
Je pochmúrny večer roku pána 1912. Aristokratická rodina Pattersonovcov, ktorá kedysi patrila medzi britskú smotánku, ale práve teraz je na tom finančne najlepšie na hrad prichádza Malachi - sídlo rumunského kniežaťa, aby vydal svoju najstaršiu dcéru. Jediný kto sa nedostavil ste vy - brat nevesty, pretože ste skvelý šermiar a v Stockholme hájil farby Spojeného kráľovstva na Olympijských hrách. Keď konečne dorazíte na hrad, zisťujete hroznú pravdu, že všetci príbuzní sú uväznení.
Hráči sa môžu tešiť na napínavý príbeh, ktorý sa odohráva v tajomnom hrade kdesi v Rumunsku. Obrovský gotický hrad so stovkami miestnosti a množstvom naozaj hrozných prekvapení nadväzuje strašidelnú atmosféru a vďaka náhodnému generátoru architektúry je hra vždy iná.

Ďalšie hry, ktoré stoja za spomenutie

World of Darkness Rulebook
Vampire: The Requiem
World of Darkness Rulebook AND Vampire: The Requiem
World of Darkness Collection with Slipcase
Bloodlines: The Legendary
The Invictus
VII
Requiem Chronicler's Guide
Carthians
Mythologies
Circle of the Crone
Second Sight
World of Darkness: Armory
World of Darkness: Chicago
Belial's Brood
World of Darkness: Shadows of Mexico
Vampire: Setting, Substance and Secrets Value Pack
Damnation City
Vampire: The Requiem Storyteller's Screen
Ordo Dracul
Lancea Sanctum
Coteries
Nomads
Bloodlines: The Hidden
Ghouls
City of the Damned: New Orleans
Vampire Character Sheet Pad
Rites of the Dragon
Vampire: Prince of the City

Knihy o upíroch

30. října 2007 v 23:39 | Ewka

Knihy o upíroch

Server vampires.nu zhotovil rebríček top 10 najčítanejších kníh o upíroch, tak Vám ich tu postupne predstavíme.

1. Interview with the vampire

Interview with the Vampire je upírsky román od Anne Rice napísaný v roku 1973 a vydaný v 1976. Román ako prvý popisuje záporného hrdinu upíra Lestata, ktorý neskôr vystupuje aj v ďalších dieloch zbierky The Vampire Chronicles.

2. Queen of the damned

The Queen of the Damned je tretí román zo série The Vampire Chronicles. Nasleduje po Interview with the Vampire a The Vampire Lestat. Tento román je pokračovaním príbehu neukončeného v The Vampire Lestat a vysvetľuje bohatú históriu a mytológiu upírov siahajúcu až do starovekého Egypta.

3. Anita Blake: Vampire Hunter

Séria erotických fantasy románov od Laurella K. Hamiltona písaná v prvej osobe z pohľadu postavy Anity Blake.

4. The Vampire Lestat

Zasadené do druhej polovice 18. storočia až po koniec 20. storočia. Román ďalej rozvíja príbeh upíra Lestata.

5. The Vampire Armand

Šiesty diel série The Vampire Chronicles.

6. Dracula

Najznámejšia kniha o upíroch napísaná už v roku 1897 írskym autorom Bramom Stokerom. Predstavil v ňom prvý krát Grófa Draculu.

7. Memnoch the Devil

Piaty diel The Vampire Chronicles, v ktorom sa Lestat stretne so samotným Diablom.

8. Blood and Gold

Ôsmy diel The Vampire Chronicles.

9. The Vampire Chronicles

Ako deviata bola ohodnotená celá séria The Vampire Chronicles.

10. The Vampire Encyclopedia

Encylkopédia upírov.

Trochu viac pics upírov

28. října 2007 v 1:31 | Ewka

ČO ĽUDÍ VIEDLO K TOMU, ABY NIEKOHO OZNAČILI ZA UPÍRA?

28. října 2007 v 1:26 | Ewka

Čo a aké sprievodné javy viedli vtedajších ľudí k tomu, aby niekoho označili za upíra? Mohli to byť rôzne halucinácie, tažké sny, zdanlivo mŕtvi, niektoré formy duševných chorôb. Mohol to byť i odlišný vzhľad. Iný bol napríklad človek so zrasteným obočím, bez obočia, bez ochlpenia v podpaží, nápadne zubatý, ten kto sa narodil so zubami, mal ich dvoma radmi alebo mu vyčnievali, ten, kto mal neobyčajný tvar hlavy, veľké pazúry, pigmentové škvrny na koži. Upíra potom prezrádzali hlavne mäkké, nestuhnuté údy.
Aj obyčajná tuberkulóza sa pokladala za prejav vampirizmu. Nikomu snáď netreba presnejšie vysvetľovať, čo mohlo nevzdelaných ľudí ako prvé napadnúť, keď videli bledého, vychudnutého človeka, ktorý vykašliava krv. Najhoršie však bolo, čo robili s takýmito ľuďmi po smrti. V rodine, ktorej člen umrel na tuberkulózu (o ktorej samozrejme nevedeli, že je to tuberkulóza) sa totiž stávalo, že to nebol jediný člen, ktorý touto chorobou trpel (v tom období to bola najrozšírenejšia choroba). A keďže si zvyšní členovia mysleli, že strojcom ich trápenia je ich zosnulý príbuzný "upír", dali exhumovať jeho telo, spáliť ho a popol spoločne všetci členovia zjedli, lebo to pokladali za spôsob ako odvrátiť kliatbu. Tým však len umožnili ďalšie šírenie choroby.
Nevysvetliteľné nákazy hubiace ľudí i zvieratá viedli myseľ vtedajších ľudí k tejto povere. A rovnako tak aj rada rôznych nehôd, s ktorými sa človek stretával, vyvolávala vznik a potrebu rôznych protivampirických obranných prostriedkov. Vznikol akýsi vampirický cyklus, ktorého formy v strednej Európe možno rozdeliť do niekoľkých skupín:
Revenant - tým bol nazývaný mŕtvy, ktorý podľa ľudových predstáv vychádzal opätovne z hrobu.
Vampír alebo upír - najrozšírenejšia forma. Jednalo sa o mŕtveho, ktorý žuje v hrobe svoje telo, prehĺta časti svojho odevu alebo prestieradla, do ktorého bol zabalený. Spôsoboval smrť najskôr príbuzným, neskôr i vzdialenejších osôb.
Mora - dusila a morila ľudí a zvieratá v spánku.
Vlkodlak - posledný typ vampirického cyklu vznikol z predstavy, že ľudia majú schopnosť na seba brať zvieraciu podobu, v tomto prípade vlka, a v nej škodiť ostatným. Za moru a vlkodlaka boli považovaní niektorí ľudia už i zaživa.

Kto sú upíri?

28. října 2007 v 1:21 | Ewka

Upír je postava, ktorá figuruje v mnohých povestiach a bájach. Býva často námetom pre filmové alebo knižné horory. Kde sa však vlastne tento mýtus vzal? Je to čistý výplod fantázie našich predkov alebo vznikol na základe faktov, ktoré poznali a možno i na vlastnej koži zažili?...
Najskôr by sme si mali ujasniť, ako vlastne takéhoto upíra spoznáme - čím sa vyznačuje. Typické upírie znaky teda sú: husté, nad koreňom nosa zrastené obočie, špicaté uši, uhrančivý pohľad, veľmi bledá tvár s ostrými črtami a hlavne dlhé, ostré zuby, vyčnievajúce z úst. Z ďalších vlastností upíra by sme mohli menovať ešte to, že sa neodráža v zrkadle, nevrhá tieň a slnečné svetlo má naňho zhubný vplyv. Preto vstáva zo svojho hrobu v noci a skôr ako sa objavia prvé slnečné lúče, musí byť späť vo svojom úkryte. Báje dokonca hovoria, že upír sa vie premeniť na netopiera či vlka a dokáže sa pretiahnuť i tou najmenšou štrbinou. Upír škodil tak, že sa zahryzol svojimi ostrými tesákmi do krku obete, aby prehryzol tepnu a mohol sať krv. Upírom sa stal človek, ktorý sám bol upírom uhryznutý alebo zjedol mäso z upírom napadnutého zvieraťa. Ale nielen to. Upírmi sa vraj stávali aj ľudia, ktorí boli za svojho života čarodejníkmi, zločincami alebo ktorí zomreli neprirodzenou smrťou, napríklad samovraždou. Veci, ktorých sa upír bojí a ktorými je možné ho zahnať, sú cesnak a ďalej rôzne náboženské nástroje ako kríž, ruženec, svetená voda alebo hostia. Ak ste napríklad chceli uväzniť upíra v jeho rakve, stačilo na jej veko položiť vetvičku divej ruže. Zahubiť upíra bolo možné niekoľkými spôsobmi, napr. zastreliť ho striebornou guľkou alebo - a to bol používanejší spôsob - otvoriť jeho hrob a prebiť mu srdce zaostreným dreveným kolom. Ak to nepomohlo, pristupovalo sa k tvrdším zásahom: ruky mu boli zviazané za chrbtom a bola mu odseknutá alebo odkrútená hlava a jeho ústa boli vypchaté cesnakom alebo kameňmi. Ak ani toto nepomohlo, bolo nutné celé telo spáliť buď na popravisku, alebo mimo obec niekde na kraji lesa a popol tam zahrabať. Tieto procedúry museli byť vykonávané za dňa, pretože vtedy bol upír bezbranný. Úlohou zlikvidovať upíra boli zpravidla poverovaní kati. Že tento postup nie je len čisto teoretický, dokazujú mnohé nálezy upírich pohrebísk, kde sú kumulované telá s jasnými protivampirickými zásahmi. Nie je tomu až tak dlho čo bolo takéto pohrebisko nájdené v Čelákoviciach u našich českých susedov. Kostry vyzerali nasledovne: lebky boli oddelené od zvyšnej kostry, ruky boli zviazané za chrbtom, u niektorých lebiek boli vylomené čeľuste. Veľmi zaujímavá je skutočnosť, že lebky boli odlišnej veľikosti, než je obvyklé, a naviac - v čeľustiach boli nájdené aj deviate zuby. Je všeobecne známe, akú veľkú úctu prechovávali predkovia k mŕtvym, takže je očividné, že k takýmto zásahom na mŕtvolách museli mať pádny dôvod. Najviac správ o upíroch (či vampíroch, ako chcete) pochádza z Balkánu, Maďarska a od starých Slovanov. I slávny gróf Drakula, ktorý skutočne existoval, žil v tejto oblasti - v rumunských Karpatoch.
V súčasnej modernej dobe si však väčšina ľudí predstavuje upírov trochu inak ako kedysi za čias kráľov a roľníkov. Aj teórie o tom ako sa môže človek zmeniť na upíra sa rôznia. Spomenuli sme síce, že sa tak môže stať prostredníctvom vlkolakovského princípu - teda uhryznutím. Vtedy sa nákaza rozšíri do tela slinami. Avšak je aj iná teória - trochu logickejšia (veď ak by sa každý uhryznutý človek mal zmeniť na upíra, tak by ich tu už bolo neúrekom a aj Buffy by sa asi riadne zapotila). Druhá teória teda znie, že upírom sa stanete, ak sa napijete krvi upíra. Vo svete vampiristickej beletrie je známa Anne Riceová (zastávajúca teóriu krvnej nákazy), ktorá spísala celú Kroniku upírov - z nej boli dve knihy aj úspešne sfilmované: "Interview s upírom" a "Kráľovná prekliatych". Táto spisovateľka si upírov nepredstavuje ako monštrá, ale naopak ako vznešené, elegantné a krásne bytosti, ktoré musia prechádzať útrapami svojho večného života. Veď si len skúste predstaviť Toma Cruisa ako upíra s ľadovomodrými očami alebo zosnulú speváčku Aaliyah ako zvodnú Akashu-matku všetkých upírov. Riceovej sa podarilo vytvoriť úžasný svet záhad a tajomna, ktorý je tak premyslený a podrobne a zaujímavo vyrozprávaný, že občas máte pocit, že si ho Riceová vlastne ani nevymyslela... Upíri teda už odjakživa dráždili a fascinovali ľudskú fantáziu a niet sa teda čo čudovať, že sa stali námetom pre knihy, básne, divadelné hry alebo filmy. Koniec-koncov, i keby upíri neexistovali, človek si ich natoľko uchováva v pamäti a stále premieľa historky o nich, že tu s nami budú až do skonania sveta...